Fyziológovia SAV varujú pred nedostatkom stopového selénu

október 20, 2004 No Comments »

Košickí vedci upozornili na nedostatočný výskyt stopového selénu v ľudskej strave a zvieracích krmivách.

Príjem selénu je v slovenskej populácii extrémne nízky a nedosahuje ani polovicu množstva, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Kvôli zvýšenému zdravotnému riziku teda v ÚFHZ vyvinuli metódu kŕmenia nosníc krmivom, ktoré je obohatené o selén. Tie potom znášajú vajcia, ktoré zabezpečia ľudskému organizmu prísun selénu v potrebnom množstve. Referovali o tom východoslovenské médiá v správach z tlačovej konferencie k 40. výročiu založenia Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach.

Ideálna denná dávka selénu pre človeka je okolo 100 mikrogramov a jeho nedostatok môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Napríklad vo Venezuele, kde je jeho príjem až 700 mikrogramov denne, výskyt nádorov prostaty je len 3-percentný oproti Nemecku, kde je priemerný denný príjem iba 40 mikrogramov. Selénom obohatené vajíčka znižujú aj riziko rakoviny prsníka a zároveň posilňujú reprodukčné schopnosti ľudí.

Podľa Ľubomíra Lenga z ÚFHZ SAV je následkom takého nízkeho príjmu v potravinách zdravotný stav našej populácie veľmi zhoršený. Zjavuje najmä u adolescentov a v dôsledku nedostatočného príjmu selénu sa vyskytujú aj problémy s funkciou hormónov štítnej žľazy.

Ďalším projektom, na ktorom pracujú košickí vedci, je náhrada kŕmnych antibiotík rastlinnými výťažkami. A tak popri selénových vajciach nechýbali na spomínanej tlačovej besede ani voňavé olejčeky z pamajoránu, zo škorice, z eukalyptu, klinčeka a ďalších rastlín, ktoré sa používajú v aromaterapii.

Keď v roku 1929 objavil Fleming antibiotiká, začala sa revolúcia v liečbe a prevencii chorôb ľudí a zvierat. Ich neuvážené používanie však postupne viedlo k stále väčšej odolnosti baktérií, ba až k strate účinnosti antibiotík. My sa vraciame k prírodnej medicíne. Pravda, oveľa sofistikovanejšie,“ povedala Dobroslava Bujňáková z ÚFHZ SAV v Košiciach. „Snažíme sa nájsť nielen vhodný extrakt, ktorý zabíja choroboplodné zárodky, ale určiť aj koncentráciu, ktorá by stimulovala zdraviu prospešnú črevnú flóru. Napríklad extrakt pamajoránu je tisíckrát účinnejší ako olejček eukalyptu, na dosiahnutie rovnakého efektu teda stačia malé dávky.

Úloha je o to aktuálnejšia, že Európska únia vydala odporúčanie na zákaz používania kŕmnych antibiotík od roku 2006. Jedným z hlavných cieľov projektu je vytvoriť alternatívne cesty k náhrade antibiotík prostredníctvom využívania rastlinných extraktov.

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *