Témy DŠ na r. 2017/2018

V študijnom odbore 4.2.10 Fyziológia živočíchov na PF UPJŠ v Košiciach:

Molekulárne mechanizmy regulujúce odpovede skorých embryonálnych buniek na faktory okolitého prostredia (Molecular mechanisms regulating early embryo cell responses to the surrounding environment), školiteľ: RNDr. Štefan Čikoš, CSc. Kontakt: cikos(at)saske.sk

Reparačné mechanizmy v raných štádiách embryonálneho vývinu (Reparatory mechanisms at early stages of embryonic development), školiteľ: MVDr. Dušan Fabian, DrSc. Kontakt: fabian(at)saske.sk

V študijnom odbore 4.2.7. Mikrobiológia na UVLF v Košiciach:

Rezistencia na antibiotiká v klinickej praxi (Antibiotic resistance in clinical practice), školiteľ: Prof. MVDr. Vladimír Kmeť, DrSc. Kontakt: kmetv(at)saske.sk

V študijnom odbore 6.3.3. Veterinárna morfológia a fyziológia na UVLF v Košiciach:

Modulácia trávenia oviec ovplyvnených endoparazitózou (Modulation of sheep digestion affected by endoparasite infection), školiteľ: MVDr. Zora Váradyová, PhD. Kontakt: varadyz(at)saske.sk

Fyziológia trávenia vo vzťahu ku zdraviu zvierat pri skrmovaní rastlinných aditív (Physiology of digestion in relation to animal health after supplementation the feed with plant additives), školiteľ: MVDr. Iveta Plachá PhD. Kontakt: placha(at)saske.sk

Účinky organických foriem zinku na distribúciu mikroelementov v organizme zvierat (Effects of organic zinc forms on mineral distribution in animals), školiteľ: RNDr. Klaudia Čobanová, PhD. boldik(at)saske.sk

Reparácia poškodenej DNA v preimplantačnom embryu (DNA damage repair in preimplantation embryo), školiteľ: MVDr. Vladimír Baran, CSc. Kontakt: baran(at)saske.sk

Molekulárne mechanizmy regulujúce odpovede skorých embryonálnych buniek na faktory okolitého prostredia (Molecular mechanisms regulating early embryo cell responses to the surrounding environment), školiteľ: RNDr. Štefan Čikoš, CSc. Kontakt: cikos(at)saske.sk

Apoptóza a fagocytóza v raných štádiách embryonálneho vývinu (Apoptosis and phagocytosis at early stages of embryonic development), školiteľ: MVDr. Dušan Fabian, DrSc. Kontakt: fabian(at)saske.sk

Anotácie k jednotlivým témam:

Molekulárne mechanizmy regulujúce odpovede skorých embryonálnych buniek na faktory okolitého prostredia
Preimplantačné embryo (t.j embryo v období od oplodnenia vajíčka po implantáciu blastocysty do maternice) je schopné dokončiť svoj vývin do štádia blastocysty relatívne autonómnym spôsobom. Najnovšie poznatky však ukazujú že materské prostredie významne ovplyvňuje vývinový potenciál oocytov, kvalitu preimlantačných embryí, úspešnosť implantácie, pričom môže mať aj dlhodobé účinky prejavujúce sa na zdravotnom stave potomstva. Experimenty budú uskutočňované prevažne na modeli laboratórnej myši, pričom budú využité in vitro aj in vivo prístupy. Analýza bunkových receptorov a signálnych dráh aktivovaných v skorých embryonálnych bunkách bude vykonávaná pomocou moderných biochemických metód, techník molekulárnej biológie a využité budú aj morfologické metódy.
vizualizacia adipoR2 receptora u roznych stadii embryi mysi

Reparačné mechanizmy v raných štádiách embryonálneho vývinu / Apoptóza a fagocytóza v raných štádiách embryonálneho vývinu
Fyziologickou súčasťou vývinu skorého embrya je riadená eliminácia poškodených alebo inak neprospešných buniek. Relatívne vysoká frekvencia výskytu buniek, u ktorých bol spustený mechanizmus samozničenia (apoptózy), bola popísaná v populáciách oboch embryonálnych línií: v embryoblaste i v trofoblaste. Špecifikom embrya je, že mŕtve bunky odstraňuje dvojakým spôsobom: vylúčením do embryonálnych dutín (tzv. extrúziou) alebo prostredníctvom fagocytózy, ktorú vykonávajú susedné embryonálne bunky. Cieľom výskumu bude štúdium fagocytárnych schopností embryonálnych buniek a identifikácia dôvodov častého výskytu extrúzie (a následných strát využiteľného organického materiálu), ktorá je – s výnimkou epitelov – relatívne zriedkavým javom vo väčšine orgánových systémov. Experimenty budú vykonávané na zvieracom modeli za použitia moderných morfologických a molekulárno-biologických metód.
blastocysta

Rezistencia na antibiotiká v klinickej praxi
WHO považuje baktérie čeľade Enterobacteriaceae rezistentné na 3. generáciu cefalosporínov, karbapenémy a fluorochinolóny za najväčšiu hrozbu. Hlavným zámerom dizertačnej práce bude získanie nových poznatkov o dynamike vývoja a mechanizmoch rezistencie (ESBL, karbapenemázy, ampicilinázy, plazmidová chinolónová rezistencia) enterobaktérií z klinických prípadov zvierat. Pre vyhodnotenie minimálnej inhibičnej koncentrácie antibiotík sa použije počítačový program Miditech. Spracujú sa aj možnosti použitia PKPD (farmako-dynamického a farmako-kinetického) modelu antibakteriálnych látok u zvierat. Praktická využitelnosť výsledkov bude pri diagnostike a v klinickej praxi.

Modulácia trávenia oviec ovplyvnených endoparazitózou
Dizertačná práca bude zameraná na moduláciu trávenia oviec podávaním zmesí liečivých rastlín obsahujúcich rastlinné sekundárne metabolity, ktoré môžu zlepšiť metabolizmus, fermentačné parametre bachora, zdravie a produkčné ukazovatele oviec. Tieto fytogénne aditíva prostredníctvom špecificky účinných látok môžu zlepšiť výživu zvierat a imunitu hostiteľa proti parazitom. Použitie liečivých bylín, ktoré obsahujú rastlinné sekundárne metabolity s bioaktívnymi vlastnosťami predstavuje alternatívnu stratégiu využiteľnú pre kontrolu populácie endoparazitov. Fytoterapeutická liečba odvodená z tradičnej medicíny v kombinácii s farmakologický účinkom biologicky aktívnych látok môže byť vhodne použitá vo veterinárnej medicíne.

Fyziológia trávenia vo vzťahu ku zdraviu zvierat pri skrmovaní rastlinných aditív
V poslednom čase zaznamenávame veľký počet vedeckých publikácií venovaných využitiu rastlinných silíc ako kŕmnych aditív. Väčšina týchto prác je ale venovaná iba produkčným parametrom zvierat (príjem a konverzia krmiva, váhové prírastky a iné). Iba málo prác je zameraných na mechanizmus ich účinku a metabolizmus ako aj na ich vedecky podložené účinky, keďže mnoho prác je venovaných iba ich komerčnému využitiu. V poslednom čase je veľa údajov o antioxidačných vlastnostiach tymiánového oleja a tymolu ako jedného z jeho hlavných zložiek. Avšak ich účinnosť závisí vo veľkej miere od systematickej dostupnosti týchto zložiek v cieľovom orgáne. Z tohto dôvodu, štúdium absorpcie, distribúcie, metabolizmu a exkrécie týchto komponentov, by mohlo poskytnúť významné vysvetlenie medzi ich vlastnosťami zistenými in vitro a ich účinkami in vivo. Tieto štúdie sú významné aj z hľadiska bezpečnosti používania medicinálnych rastlín vo výžive zvierat ako aj produkcie bezpečných potravín živočíšneho pôvodu.

Účinky organických foriem zinku na distribúciu mikroelementov v organizme zvierat
V súčasnosti sa do výživy zvierat zavádzajú nové formy minerálnych aditív, z ktorých by esenciálne mikroelementy boli pre organizmus zvierat biovyužiteľnejšie v porovnaní s tradične používanými anorganickými formami. Používanie nových organických zdrojov vo forme chelátových komplexov, ako kŕmnych aditív, môže modifikovať distribúciu a depozíciu mikroelementov v tkanivách zvierat. Cieľom výskumu je rozšíriť doterajšie poznatky o metabolizme organických foriem zinku, ktoré sú považované za neúplné. Dizertačná práca bude preto zameraná na sledovanie dopadu aplikácie rôznych foriem zinku do diét, na koncentráciu vybraných mikroelementov v krvi a tkanivách/produktoch hydiny a prežúvavcov. Zároveň sa budú sledovať zmeny v aktivite metaloenzýmov a hladiny metaloproteínov v tkanivách zvierat. Potrebné analytické metódy hodnotenia minerálneho statusu sú bežne používané v našom laboratóriu.

Reparácia poškodenej DNA v preimplantačnom embryu
Anotácia v príprave.


Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *