Ako jesť a nepribrať

november 21, 2007 No Comments »

ÚFHZ SAV v Košiciach predstavil viaceré originálne a mimoriadne zaujímavé výsledky, ktoré majú vzťah k ľudskému zdraviu.

Výskum zameriavame na fyziológiu tráviaceho traktu a molekulárnu diagnostiku črevnej mikroflóry vo vzťahu ku zdravotne nezávadným potravinám, ochrane zdravia zvierat a ľudí. Štúdium vzťahov výživa – mikroorganizmus – trávenie – hostiteľ vychádza z komplexnej analýzy problematiky, pričom ako experimentálny model slúžia laboratórne a hospodárske zvieratá ako aj in vitro modely,” uviedol pred novinármi v Košiciach v stredu 7. novembra na tlačovej besede smerovanej už k Týždňu vedy a techniky 2007 riaditeľ Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat (ÚFHZ) SAV doc. MVDr. Juraj Koppel, DrSc., ktorý novinárom predstavil viaceré okruhy výskumu. ktoré ústav rieši v rámci grantov VEGA. “Praktické využitie výsledkov je vo veterinárnej praxi, pri racionalizácii antibiotickej terapie, optimalizácii výživy zvierat a v ochrane životného prostredia,” dodal J. Koppel.

O smerovaní výskumu v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV informuje redaktorov Rádia Lumen a TASR jeho riaditeľ docent Koppel.

O smerovaní výskumu v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV informuje redaktorov Rádia Lumen a TASR jeho riaditeľ docent Koppel.

Ústav fyziológie hospodárskych zvierat od roku 2005 rieši aj projekty Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Prvý projekt sa zaoberá vplyvom mykotoxínov na zdravotný stav hydiny, ďalší študuje programovanú bunkovú smrť v embryách hospodárskych zvierat ešte pred ich implantovaním, tretí sa zaoberá výskumom rastlinných extraktov a ich protizápalových účinkov u zvierat a štvrtý analyzuje riziká prenosu DNA z geneticky modifikovaných rastlín do mikroorganizmov v životnom prostredí.

(Ne)hrozí nebezpečenstvo z GMO?

Jednou z najaktuálnejších tém ochrancov prírody na celom svete je hrozba pre človeka z geneticky modifikovaných organizmov (GMO). GMO pritom majú svoje výhody -zvýšená kvalita, nižšie náklady na produkciu, lepšie nutričné hodnoty, zníženie negatívnych vplyvov na prostredie, ale aj riziká – genetické “znečistenie”, vplyv na ostatné organizmy a alergénne vplyvy. V tomto smere výsledky výskumu prezentoval zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Peter Javorský, DrSc., zástupca riaditeľa ústavu. “Orientovali sme sa na štúdium rizika prenosu DNA z geneticky modifikovanej kukurice Bt-176 v rámci mikrobiálnych ekosystémov. Konkrétne išlo oprenos cudzorodých génov z GM kukurice Bt176 do vybraných pôdnych mikroorganizmov, vrátane pôdneho prvoka Kahliella spp. V našich in vitro podmienkach sme nezistili žiadny prenos funkčných génov (vrátane ich fragmentov). Avšak vzhľadom na to, že na Slovensku stále nie je povolené pestovanie geneticky modifikovanej kukurice v poľných podmienkach (v rok 2006 boli vysadené tri pokusné políčka v celkovom rozsahu 30 hektárov, ale závery prípadnej ekologickej, mikrobiologickej a molekulárno-biologickej štúdie zatiaľ nie sú k dispozícii), nie je možné jednoznačne vylúčiť prenos cudzorodých génov z GM rastlín do mikroorganizmov v pôdnom systéme v našich zemepisných polohách, najmä pri veľmi nízkych frekvenciách prenosu.

Aj keď Európska únia považuje GMO pre človeka za neškodné, podľa doc. Javorského a názoru jeho kolegov-vedcov treba pokračovať v podobných testovacích experimentoch, aby sa riziko možného prenosu génov z geneticky modifikovaných rastlín do mikroorganizmov životného prostredia znížilo na absolútne minimum. Vyžaduje si to však vývoj nových priamych citlivejších metód na spracovanie prítomnosti rekombinantnej DNA v prírodnom prostredí.

Geneticky modifikované potraviny vzbudzujú u laickej verejnosti značné obavy. Či sú oprávnené, skúmal aj doc. Peter Javorský. S výsledkami svojho skúmania práve oboznamuje novinárov. Vedľa neho sedí Zuzana Šefčíková.

Geneticky modifikované potraviny vzbudzujú u laickej verejnosti značné obavy. Či sú oprávnené, skúmal aj doc. Peter Javorský. S výsledkami svojho skúmania práve oboznamuje novinárov. Vedľa neho sedí Zuzana Šefčíková.

Sú zvieratá rezistentné na antibiotiká?

Od januára 2006 platí v krajinách Európskej únie zákaz používania kŕmnych antibiotík. Ľudovo povedané, existuje obava, že ak dostane potravinové zviera antibiotiká v potrave, časom si na ne vypestuje rezistenciu. A my, ľudia, tým, že takéto zvieratá konzumujeme, pochodíme podobne. Čím nás potom budú lekári bliečiť? Za kriticky dôležité antimikrobiálne látky pre ľudí označila WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) fluorochinolóny. Práve na niektoré z nich sa zamerala skupina vedcov v ÚFHZ SAV v Košiciach pod vedením prof. MVDr. Vladimíra Kmeťa, DrSc., ktorý na tlačovke uviedol: “Sledovali sme dynamiku vývoja rezistencie na antibiotiká u fyziologických baktérií v rokoch 2005, 2006 a v prvom polroku 2007 u potravinových zvierat. Vyvinuli sme metódu interpretovaného odčítavania mechanizmu rezistencie u animálnych kmeňov baktérií.” 

Potešiteľný je fakt, že kým v Európe rezistencia na antibiotiká u zvierat stúpala, u nás na Slovensku, naopak, v prípade fluorochinolónov klesala. Stav v roku 2005 riešitelia označili hodnotou 100 %, v roku 2006 to bolo 81 % a v tomto roku doteraz je to už len 45 %. Záver? “Rezistenciu na antimikrobiálne látky nemôžeme zastaviť, ale môžeme spomaliť jej vývoj,” uzavrel svoje vystúpenie pred košickými novinármi profesor Kmeť.

Informácia prof. Kmeťa o priaznivom vývoji rezistencie na antibiotiká u potravinových zvierat u nás mimoriadne zaujímala aj redaktorku Rádia Lumen Máriu Čigášovú a redaktora TASR Andreja Sekelu.

Informácia prof. Kmeťa o priaznivom vývoji rezistencie na antibiotiká u potravinových zvierat u nás mimoriadne zaujímala aj redaktorku Rádia Lumen Máriu Čigášovú a redaktora TASR Andreja Sekelu.

Kto je viac vlákniny, nepriberie!

Medzi obéznymi ľuďmi v Európe až tretinu predstavujú deti! Medzi popredné krajiny patrí Slovensko so 17 percentami. Takéto umiestnenie však nie je úspech, ale hanba. S pomyselne zdvihnutým prstom na to poukázala v závere tlačovej besedy MVDr. Zuzana Šefčíková, CSc., ktorá sa v poslednom období venovala významu vlákniny v prevencii obezity. Pod tieto nelichotivé ukazovatele našej populácie sa podpisuje dlhodobý nadmerný príjem energie a znížená telesná aktivita. Zlé stravovacie návyky ako je systém raz denne a veľa, fast food, maškrtenie a nočné jedenie, spôsobujú zvyšovanie zásob telového tuku. 

Záver? Príjem vysokotukovej diéty s pektínom zabránil vzniku obezity – znížil sa príjem energie, následne aj objem telového tuku, zmenila sa intestinálna (črevná) funkcia. Pre nás je to ďalší dôkaz, že vláknina má veľký význam pri úsilí udržať si štíhlu líniu alebo zabrániť vzniku obezity. Mala by sa stať nevyhnutnou každodennou súčasťou našej stravy, pričom odporúčaná denná dávka je 30 gramov. Pektín nájdeme predovšetkým v jablkách a ich šupke a v citrusových plodoch.

x x x

ÚFHZ SAV v Košiciach otvoril svoje dvere a sprístupnil laboratóriá návštevníkom, najmä mladých ľuďom zo stredných a vysokých škôl Košického kraja, v stredu 14. novembra. Aj oni sa dozvedeli priamo z prvej ruky o všetkom, čo novinári na tlačovej besede.

Text a foto: Katarína Čižmáriková

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *