Stránka SSS
Spravodaj
1999 č.1
1999 č.2
1999 č.4

Spravodaj SSS
ročník 1999
číslo 3

Copyright SSS
Brekovská jaskyňa pri Humennom
 
Zdenko Hochmuth, Rudolf Košč, Martin Kuzma
 
  Obsah
str.Obálka
3. Čo mi dala SSS?
4. Brekovská jaskyňa pri Humennom
8. Krasové javy planiny Horný vrch, II.časť
17. Nové lokality Plešiveckej planiny, 4. časť
19. Tri "stovky" na Dolnom vrchu!!!
20. Nové veci v Novom vrchu
22. Jaskyňa Notre Dame stále vzdoruje
25. 40. jaskyniarsky týždeň SSS
26. Nová literatúra
30. Odborno-historický seminár "50 rokov SSS"
32. 2. národný speleologický kongres ČSS
33. Dentro i vulcani
35. Zomrel Ing. Arpád Abonyi
36. Jozef Gaál 1950 - 1999
 

Kras Humenských vrchov predstavuje naše najvýchodnejšie väčšie krasové územie. Rozkladá sa po obidvoch stranách tzv. "Prielomu Laborca", či "Brekovskej brány" medzi mestami Humenné a Strážske. Jeho speleologická preskúmanosť je pomerne slabá a obmedzuje sa na niekoľko období intenzívnejšieho prieskumu skupinami so sídlami západnejšie. Najlepšie je preskúmaný masív či kopec Klakočiny (339 m.n.m.), ležiaci južne od zrúcaním Brekovského hradu.

Staršie výskumy v jaskyniach Veľká a Malá Artajama, hoci boli asi pomerne intenzívne, nie sú podnes dostatočne literárne spracované Z príspevku Benického a Kričku v Krásach Slovenska sa dozvedáme o výskumoch prof. Hončarenka, V. Dráča a O. Škvareka v Brekovskej jaskyni, šlo tu však zrejme o Veľkú Artajamu. Podrobnejšie príspevky o jaskyni sú od P. Tomčíka (1950a,b). Dr. Bárta vykonal prieskum Veľkej a Malej Artajamy v dňoch 21. - 22.8.1951 (BÁRTA, J. 1963). O výskume turistami a jaskyniarmi z Chemka Humenné píše E. Ballová (1960). Novšie výsledky mapovania niektorých členov o.s. Ružomberok v polovici 70 - tych rokoch síce na tieto výsledky priamo nenaviazali, avšak priniesli komplexnejšie poznatky, spracované dodnes používaným štýlom (HOCHMUTH, Z.1978). Po tomto viac - menej expedičnom výskume prieskum krasu tu ochabol.

Koncom 80 - tych rokov došlo predsa len k oživeniu výskumu v tomto území. Bezprostredným podnetom bolo objavenie pomerne významnej jaskyne pri ťažbe vápenca v brekovskom kameňolome, neskôr nazvanej Brekovská (netreba si ju teda pliesť s Artajamou, ktorá sa tak označuje v starších prácach). Následne sa časť o.s. Prešov osamostatnila a založila vlastnú oblastnú skupinu Slovenskej speleologickej spoločnosti Humenné, ktorá istý čas sa zaoberala okrem iného aj krasom Humenských vrchov. Po útlme činnosti tejto skupiny v priebehu 90 - tych rokov došlo k jej opätovnému zlúčeniu so skupinou Prešov. Dnes, keď opäť ožila aktivita o.s. Prešov, považujeme si za povinnosť publikovať mapu a údaje o Brekovskej jaskyni, ktorá predstavuje pomerne cenný krasový jav v tejto oblasti.

Okolnosti objavu

V lete r. 1989 (presnejší dátum nie je známy) došlo pri odstrele v najvrchnejšej etáži lomu Brekov v jeho čelnej stene k odkrytiu jaskynného vchodu. O objave sa dozvedel Martin Kuzma, študent gymnázia v Humennom, ktorý sa zaujímal už dávnejšie o krasové javy Humenských vrchov, o čom aj napísal prácu zemepisnej olympiády (Kuzma M. 1988) Spolu v M. Smetankom podnikli už týždeň po odkrytí vchodu prvý prieskum jaskyne. Objavili v horizontálnom smere prvé väčšie priestory. Jaskyňu pôvodne pomenovali "Veronika" , postupne ju preskúmali v celom rozsahu. Publikujeme tu ako zaujímavosť pôvodný pamäťový náčrtok aj s názvoslovím častí jaskyne. Neskôr sa o objave dozvedeli členovia o.s. Prešov, a J. Vykoupil a V. Voronin navštívili jaskyňu asi mesiac po jej objave. Jaskyňu v tom čase navštívil i Š. Labuda, člen o.s. Košice - Jasov. Neskôr M. Kuzma vylezením komína objavil aj vyššie časti jaskyne so zachovalou kvapľovou výzdobou.

Následne sa na jaskyňu sústredila aktivita o.s. Prešov, ktorí jaskyňu pod vedením R.Košča a v spolupráci s Kučmom., E. Nemethym a ...Havrilayom vo februári roku 1990 zamerali. Jaskyňa bola v roku 1992 uzavretá mrežovým uzáverom zásluhou horolezcov z Humenného. Uzáver bol neskôr vylomený, jeho oprava, resp vyhotovenie novej mreže v r. 1995 sa uskutočnilo zásluhou ing. Maderiča zo SAŽP a M.Kuzmu, V.Voronina, J.Kučnu a J.Vykoupila. Zásluhou či za pomoci jedného z autorov sa podarilo v spolupráci s orgánmi ochrany prírody presmerovať ťažbu v lome a úplne ju zastaviť na najvyššej etáži, čím sa táto jaskyňa zachránila pred devastáciou či úplným zánikom. Žiaľ však pri prechodnom útlme aktivity skupiny nedošlo k vypublikovaniu príspevku a mapy, takže až teraz si túto podlžnosť plníme.

Na podnet dr.Ľ. Gaála v súvise s novým vytyčovaním hranice ochranného pásma, sme tu uskutočnili revíznu akciu. Revízny výskum spojený s povrchovou topografiou sme uskutočnili dňa 12. 7. 1999 v zložení Z.Hochmuth, R.Košč, M.Kuzma, R. Mlejnek a ..... z Pardubíc (s.k. Badizer).

Poloha jaskyne

Vchod do jaskyne sa nachádza v čelnej lomovej stene najvyššej etáže lomu Brekov (lomová stena i s otvorom jaskyne je exponovaná na juh) . Nadmorská výška vchodu je asi 260m, čo činí asi .... nad úrovňou toku Laborca v prielomovom úseku (135m.n.m.). Je zaujímavé, že vchod leží približne v úrovni vchodu priepasti Veľká Artajama. Vchod Brekovskej jaskyne je od nej vzdialený iba 80m na juh (az.188) pri výškovom rozdiele vchdov 1,89 m (vchod Brekovskej jaskyne je nižšie). Pre zaujímavosť, Malá Artajama (na základe polygónového ťahu realizovaného v deň rekognoskačného prieskumu) leží o 35m nižšie ako vchod Brekovskej jaskyne. V blízkosti bola ťažbou odkrytá aj ďalšia jaskyňa (tzv. Komín), ktorej vchod je vysoko v stene a prístupný iba zlanením zvrchu.

Morflógia a sedimenty priestorov jaskyne

Už vchod jaskyne, ktorý predstavuje fragment chodby obnažený lomovou stenou, má zaujímavú morfológiu. Má niekoľko otvorov komplikovane priestorovo pospájaných s detailnou modeláciou stien s dutými tvarmi, ktoré poznáme z jaskýň, u ktorých sa predpokladá vznik koróziou stagnujúcej či pomaly tečúcej vody vo freatických podmienkach. Podobné tvary vidíme tiež v previse vzdialenom iba asi .... m vpravo od vchodu. Za vchodom (tu je umiestnená uzatvárajúca mreža) sa tiahne vstupná chodba cca 15 m priamo na sever. Zaujímavejšie však je, že nejde o jednoduchú chodbu, ale o 3 - 4 pod sebou ležiace úrovne vytvorené na jedinej poruche, ktoré medzi sebou miestami neprielezne komunikujú (rez c -c´) vo výškovom rozpätí až cca 20m. Chodba je prakticky bez sedimentov a priechodná iba plazením sa po boku v hornej časti.

Vstupná chodba vyúsťuje do Holubieho dómu nepravidelných rozmerov cca 7 x 5 m, ktorý je na dne pokrytý oddrobenými balvanmi, prípadne asi aj balvanmi uvoľnenými v novšej dobe pri otrasoch po odstreloch v lome. z dómu vedie nahor slepý komín. Pokračovanie jaskyne je v dolnej časti dómu. Tu pomedzi zaklinené balvany na jeho západnom konci stupňom cca 4m vysokým je možné zliezť do nižšie ležiaceho Blativého dómu skôr nazývaného Dóm nádeje. Z dómu nádeje vedie severným smerom dosť široký, no nízky priestor, západným smerom pokračuje klesajúcou a zužujúcou sa chodbou. V tejto nájdeme drobnejšie sintrové tvary, avšak najzaujímavejšie sú subhorizontálne uložené piesčité sedimenty, svedčiace o prítomnosti tečúcej vody, ktorá tieto tu uložila. Ich petrografický výskum by bol iste zaujímavý, snáď sa v blízkej budúcnosti uskutoční. Rozmery dómu sú značné, takmer 5 x 15m, na dne sa nachádzajú bloky a blatité nánosy.

Pokračovanie jaskyne bolo objavené vylezením cca 9m vysokého komína v jeho južnej stene. Komín sa začína previsom, vyššie je jeho prierez oválny. V najvyššej časti sú isté náznaky "zarovnaného stropu" a na komín naväzuje zaujímavá extrémna plazivka, ktorú jaskyniar s lepšie vyvinutou postavou ani nemusí prekonať. Plazivka má jeden ostrý zálom "Boží trest", potom ale vyúsťuje do zaujímavého dómu zvaného "Telocvičňa". Ide viac - menej o chodbu prierezu 3x3m dlhú cez 18m, na konci so sieňovitým priestorom. V značnej dĺžke je dno bez sedimentov , neskôr sa objavujú zaujímavé erozívne či korózne tvary. Je to erózny zárez (fosílny) a škrapovité výbežky. Chodba na konci po miernom zúžení vyúsťuje do najrozsiahlejšieho priestoru jaskyne "Michelangelova kaplnka" ktorej názov hovorí za všetko. V tejto časti sa aj nachádza kvapľová výzdoba. Napriek tomu, že jaskyňa bola objavená nedávno, hneď po objave uzavretá a tiež lezecký prístup do tejto oblasti je extrémny, došlo aj tu už aspoň k podupaniu pôdy a pozahadzovaniu sviečok vandalmi. Tieto časti sú už neďaleko povrchu, o čom svedčia miestami korienky trčiace zo stropu.

Zaujímavé sú úvahy o genéze tejto jaskyne, resp. všetkých jaskýň v blízkosti hradu Brekov Dá sa povedať, že všetky 3 jaskyne sa nachádzajú vo vertikálnom rozpätí, ktoré reprezentuje Veľká Artajama (-48m). Podľa novších zistení o.s. Humenné (nezamerané) však vo Veľkej Artajame existujú aj podstatne hlbšie časti, prístupné za extrémnymi úžinami dosahujú až hĺbku 85m. Brekovská jaskyňa aj napriek tomu, že má dobre rozvinutý pôdorys, nie je typicky horizontálna. Obsahuje komíny, priepastné úseky a celkove nevyrovnaný priebeh. Jej steny však nie sú poznačené rútením či koróziou, skôr sa nachádzajú stopy typické pre jaskyne vytvorené stagnujúcou, resp. pomaly tečúcou vodou. Podobného charakteru je aj priepasť Veľká Artajama, kde však vertikálny charakter je výraznejší. Je teda celkom pravdepodobné, že tieto vznikli pod hladinou spodnej vody, vo freatických podmienkach niekedy v dobách (vrchný pliocén - kvartér) kedy počas zarezávania Laborca v prielomovom úseku bolo jeho dno v tejto výške. U Veľkej Artajamy mohol byť vývoj aj zložitejší, prípadne niekoľkoetapovitý. Predpokladáme, že ďalším výskumom, ktorý by v tejto oblasti bol želateľný, sa na tieto otázky nájde odpoveď. Zameranie doposiaľ nezmapovaných častí Veľkej Artajamy, spolu i s priepasťou Okno, je úlohou do budúcnosti pre východoslovenských jaskyniarov.

Literatúra:
BÁRTA, J. 1963: Desať rokov speleoarcheologického prieskumu Archeologického ústavu SAV. Slovenský kras č. 4, Martin, s. 87 - 97
BALLOVÁ, E.: 1960: Jaskyne v okolí Brekova . Krásy Slovenska č. 12, s. 480
BENICKÝ, V., KRIČKA - BUDINSKÝ, V., 1949: Zpráva o činnosti Jaskyniarskeho zboru KSTL, Krásy Slovenska 48 - 9 , 9 - 10 s.217 - 222
HOCHMUTH, Z., 1978: Jaskyne Humenských vrchov. Slovenský kras XVI, Martin. s. 125-136
KUZMA, M., 1988: Krasové javy okolia Humenného. Práca zemepisnej olympiády kateg. D, Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné, 32s.
TOMČÍK, P., 1950: Brekovská jaskyňa na východnom Slovensku. Československý kras 3, Brno, s. 25 - 26
TOMČÍK, P., 1950: Geologické složenie Brekovskej jaskyne. Československý kras 3, Brno, s. 135 - 137


________________________________
Posledná zmena: 28. III. 2000 E.Kladiva, 2000.