Stránka SSS
Spravodaj
1999 č.1
1999 č.3
1999 č.4

Spravodaj SSS
ročník 1999
číslo 2

Copyright SSS
"Dúpna", "Dúpnica" názvy jaskýň zo stredoveku?
 
Wojciech W. Wisnievski
 
  Obsah
str.Obálka
4. 13. Valné zhromaždenie SSS
6. Adresár výboru a organizačných jednotiek
8. Jaskyniarsky týždeň SSS
9. Správa o činnosti SSS za rok 1998
19. Nové lokality Plešiveckej planiny (3.časť)
23. Jaskyňa pod šachtou v bradlovom pásme Ľubovnianskej vrchoviny
25. Jaskyne v okolí Liptovskej Porúbky
27. Z činnosti handlovskej skupiny
32. Krasové javy planiny Horný vrch I. časť
36. Priepasti pod Malým Fatranským Kriváňom
39. Použitie tabuľkového procesora Excel
43. Brushit v jaskyni Javorinka vo Vysokých Tatrách
45. Nová "turisticky sprístupnená" jaskyňa na Slovensku
46. Show na pešej zóne
46. Keď depresia, tak poriadna
47. Dodatok k príspevku Pseudokrasové javy Oblíka
48. Dúpna, Dúpnica, názvy jaskýň zo stredoveku?
50. Ad R. Čonka: Nelákavá skúsenosť
51. Solitér Peter Hipman
52. P. Hipman 1940 - 1999
54. Milan Velič šesťdesiatnikom
54. Blahoželanie Viktorovi Danielovi
54. Inzerát
 

Na území severného Slovenska je niekoľko jaskýň alebo skál s jaskyňami, majúcich veľmi zaujímavé názvy: Dúpna alebo Dúpnica. Anton Droppa v "Prehľade preskúmaných jaskýň na Slovensku" uverejnený v 11. ročníku "Slovenského krasu" z r. 1973 udáva 4 jaskyne tohto názvu. Boli to dve jaskyne v Strážovských vrchoch: Dúpna diera a Dúpna jaskyňa (Pružinská jaskyňa Dúpna - Mojtínsky kras), ako aj jaskyňa v Dúpnej skale (Rajecký kras, Malá Fatra) a Dúpnica (Západné Tatry) "Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku", ktorý vyšiel v r. 1999 vymenúva 5 jaskýň je vymenúva už 5 jaskýň tohoto názvu, okrem už vymenovaných to bola ešte Dúpnica pri Jasenove (Brekovský kras).Juraj Bárta (1963) spomína ešte jednu jaskynku podobného názvu (jaskynka v Dúpnej skale pri Blatnici, Veľká Fatra). O siedmej jaskyni tohto názvu sa dozvedáme z prekladu práce Mateja Bela uverejneného v práci Ľ.V.Prikryla v r. 1984. Určite to však nie sú ešte všetky objekty nosiace názov Dúpna/ Dúpnica.

Najďalej na západe je Dúpna diera (Dupná diera - Bárta 1953 s. 190). Leží v južnej časti Strážovských vrchov, pri Slatinke nad Bebravou. Jej vchod sa nachádza vo výške okolo 400m n.m. Jaskyňa má dĺžku 128m (Droppa 1973, s.115, č. 25 Zoznam jaskýň 1979, s.32, č.378). Archeologické výskumy 18. - 22. VIII. 1952. Bola osídlená v neolite, eneolite, hallštatte a v stredoveku, ako i v novoveku (Bárta 1963, s 91, Bárta 1973, s. 91, Bárta 1984, s.255). Osídlená bola o.i. aj "lužickým ľudom" (Bárta 1985 s.141, 142) Počas SNP, IX- X..1944 vedľa nej pobývali partizáni (Bárta 1992, s.134). Slatinka n.B. existovala už v r. 1481 (Vlastivedný slovník diel III, 1978, s. 45).

V strednej časti Strážovských vrchov, čosi viac ako 20 km na sever od Dúpnej diery , v doline Rečice, 4 km na V od Pružinej leží Dúpna jaskyňa (Dupná - Bárta 1953, s190, Vlastivedný slovník diel II 1977, s. 463) pre odlíšenie od iných nazvaná Pružinská jaskyňa Dúpna (Droppa 1973 s.116 č. 37, Zoznam jaskýň 1979 s.26, č.283). Vchod do jaskyne o šírke okolo 3,5m leží vo výške okolo 590 m.n.m., okolo 100m nad dnom doliny Rečice, na severnom svahu Čierneho vrchu (937m). Jaskyňa má dĺžku 130m. Je to vlastne jedna dlhá chodba, o šírke od 2 do 20m a od 1,2 do 5,5 m vysoká (Janáčik P.1963, s. 23-25).Bola osídlená v neolite, hallštatte, v dobe slovanskej a SNP (Droppa 1973, s. 116, Bárta 1963, s. 90, Bárta 1984, s. 259) Jaskyňa bola osídlená o.i. "lužickým ľudom" (Bárta 1985, s. 141,142) a tiež v XI a XII. storočí (Vlastivedný slovník diel II, 1977, s. 463). Jaskyňa patrí k najstarším známym jaskyniam tejto oblasti, bola úkrytom dobrovoľníkov z r. 1848, opísaná bola už r. 1889 (s názvom Dúpna) a v r. 1894 aj zmapovaná (Lalkovič 1985, s. 164, Prikryl 1985, s.114, 115, 116). V r. 1944 sa v nej skrývali partizáni a obyvatelia z okolia, v r. 1945 sa v nej ukryli takmer všetci obyvatelia Predhoria (Bárta 1992, s. 139, 141). Obec Pružiná sa spomína už v r. 1272 (Vlastivedný slovník diel II, 1977, s. 463).

Ďalšia jaskyňa podobného názvu leží niekoľko desiatok km od predošlej - v západnej časti Lúčanskej Malej Fatry, pri obci Rajec. Je to jaskyňa v Dúpnej skale (tiež Sokol v Dúpnej skale II). Nachádza sa na severnom svahu Sokola v Dúpnej skale , 1m nad Porubským potokom. Vchod do jaskyne leží vo výške 543 (452 ?) m n.m. Vchod má šírku 3,1m a výšku 2,1m. Dĺžka jaskyne je 15m s priemernou šírkou 1,9m a výškou 1,5m (Janáčik 1959, s. 60-61, 64,66 Droppa 1973 s. 117 č. 48, Zoznam jaskýň 1979 s. 29 č. 325). Obec Kamenná Poruba sa spomína už v r. 1368 (Vlastivedný slovník diel II, 1977, s. 15).

V Malej Fatre, pri Vrútkach, bola jaskyňa Dupná. O jej existencii sa dozvedáme z II dielu "Notitia hungariae Novae" z r. 1763 od Mateja Bela. Je to najstarší známy zachytený názov tohoto typu na území Slovenska. Matej Bel píše: "vo Vrútockých vrchoch (....) je jaskyňa, zvaná ľudovo Dúpna (Dúpna) a to taká dlhá, že znalci ciest vravia, že ktosi prešiel odtiaľ kedysi do Trenčianskej stolice a vyšiel na poli mestečka Rajec" (Prikryl 1984, s. 19,20, Prikryl 1985 s. 32).Prikryl jaskyňu M.Bela lokalizuje v rajóne dnešnej Dubnej skaly. Droppa (1973), ani Zoznam jaskýň (1979) odtiaľto nespomína jaskyňu. Jednu jaskyňu v regióne Dubnej skaly spomína Bárta (1984, s. 261). Uvádza, že jaskyňa Oko v Dubnej skale bola využívaná na sklonku II. svetovej vojny. Vrútky sa spomínajú už v roku 1255 (Vlastivedný slovník diel III, 1978, s. 289).

Ďalší objekt tohto názvu sa nachádzal v západnej časti Veľkej Fatry, pri obci Blatnica. Jaskynku v Dupnej skale skúmal Juraj Bárta 26.XI.1951 (Bárta 1963, s. 90). V zoznamoch A.Droppu ( 1973), ani v Zozname jaskýň (1979) sa nenachádza takýto názov. Blatnica sa spomína už v r. 1230 (Vlastivedný slovník diel I, 1977, s 168).

Podobný názov - Dúpnica -, nesie tiež jedna z tatranských jaskýň. Nachádza sa v južnej časti Západných Tatier, v masíve Sivého vrchu, resp. v Suchej doline. Je to najnižšie položená jaskyňa celých Tatier. Vchod leží vo výške 765m n.m. a 73 m nad dnom doliny. Dnešná dĺžka jaskyne je okolo 150m. Začína sa veľkou sieňou dĺžky 40m, šírky 35m a výšky 15m. Bola osídlená v dobe rímskej a v stredoveku (Droppa 1972 s. 90, Droppa 1973, s. 119 č. 70, Zoznam jaskýň 1979, s. 23 č. 225. Neďaleké Liptovské Matiašovce sa spomínajú už v r. 1412 (Vlastivedný slovník diel II, 1977, s. 170).

Dúpna (Dupná) alebo Dúpnica (Zoznam jaskýň 1979, s. 12, č. 29) sa nachádza jedna z jaskýň východného Slovenska. Nachádza sa vo Vihorlatských vrchoch pri Jasenove neďaleko od Humenného. Jaskyňa leží vo výške okolo 320m n.m. Má veľký vchod o dĺžke 14m a výške 5m. Tvorí ju jedna veľká sieň o rozmeroch 20 x 17m s výškou do 5m a celá jej dĺžka je 35m. Jaskyňa je známa oddávna obyvateľom Jasenova, v minulosti sa v nej konali zábavy a v čase vojny slúžila za úkryt (Hochmuth Z. 1978 s. 133, 135). Podľa Bártu (1984, s. 249) ktorý ju skúmal 27.IV.1972 je archeologicky nádejná. V r. 1910 bola vyhotovená jej prvá mapa (Lalkovič, 1985, s. 167, 168, Prikryl 1985, s. 118). Neďaleká obec Jasenov sa spomína už v r. 1279 ( Vlastivedný slovník diel I., 1977, s. 512.

* * *

V každom z uvedených niekoľko príkladov ide o pomerne rozľahlú jaskyňu, ktorá je vhodnýnm miestom na osídlenie človekom. Ukazuje sa že tam kde boli vykonávané archeologické výskumy, potvrdili využívanie jaskyne človekom tiež v stredoveku.Dve z jaskýň, (Dúpna diera a Dúpna jaskyňa Pružinská) sú veľmi známymi archeologickými lokalitami. Takmer všetky boli využívané ako miesta úkrytu v súčasnej dobe, až do konca II. svetovej vojny. Avšak, čo je dôležité, obce nachádzajúce sa v blízkosti jaskýň nosiacich názov Dúpna/Dúpnica majú starý pôvod, boli známe už v XIV alebo najneskôr v XV storočí.

To, že názov Dúpna alebo Dúpnica nosia jaskyne alebo skaly s jaskyňami ktoré v minulosti boli osídlené alebo využívané ako skrýša človeka nie je náhoda. Teda, ako sa ukazuje, tento názov pochádza od už zabudnutého slova "dup" ktorý dávno označoval dieru v skale - jaskyňu, a "dupna" znamenala niečo ako vyhĺbenina či vyhĺbená. Takýto význam tohto slova podáva okrem iných aj slovník jazyka staropoľského (pred r. 1500), s ktorým slovenský jazyk bol bližší, ako je tomu dnes. Podobný význam tohto názvu je tiež v jazyku hornolužickom. Jazykovedci sa domnievajú, že výraz "dup" je pôvodu staroslovanského. V Bulharsku sú tiež názvy jaskýň "Dupka".

Hoci najstarší doposiaľ zapísaný názov na Slovensku je podstatne neskorší, lebo pochádza až z r. 1736 a zapísal ho Matej Bel, no iste ide o názov staršieho pôvodu.

S týmito názvami sa stretávame tiež na území Poľska, v regióne vysočiny Krakovsko - Čenstochovskej. Spojené sú s jaskyňami, ktoré, podobne ako na Slovensku, boli v minulosti navštevované človekom a tiež v stredoveku. Vďaka vydaným zväzkom historicko - geografického slovníka krakovského vojvodstva v stredoveku môžeme sa presvedčiť, že tieto názvy sú v Poľsku dokumentované už v stredoveku. Obsahujú ich už dokumenty z XIV a XV storočia. Niekoľko z tých názvov pretrvalo do dnes v nezmenenej forme, hoci slovo či výraz "dup" sa prestal používať už v XVII storočí.

Je veľmi pravdepodobné že názvy Dúpna / Dúpnica patria k najstaršej názvoslovnej "vrstve" , ktorá tvorí názvy spojené s objektmi , ktoré pre dávneho človeka mali iste praktický význam. Spomedzi jaskýň to boli najprv tie, ktoré využíval ako miesto obývania či úkrytu.

Vzhľadom na analogický charakter objektov nosiacich názov "Dúpna / Dúpnica" je možné usudzovať, že tieto názvy sú rovnako staré, ako v Poľsku. Uskutočnenie zodpovedného prieskumu dokumentov (napr. stredovekých opisov hraníc obcí) prinesie potvrdenie stredovekého pôvodu aspoň niektorých z týchto názvov.

Literatúra:
1.BÁRTA, J., 1953: Príspevok k názvoslowiu slovenských jaskýň. Krásy Slovenska r. 30, č. 8, s. 187-190
2.BÁRTA, J., 1963: Desať rokov speleoarcheologickej činnosti archeologickeho ustavu SAV. Slovenský Kras r. 4: 1961-1962, s. 87-97
3.BÁRTA, J., 1973: Druhé desaťročie intenzívnej speleoarcheologickej činnosti archeologického ustavu SAV v Nitre (1962-1971). Slovenský Kras r. 11, s. 85-98
4.BÁRTA, J., 1984: Tretie desaťročie speleoarcheologickej činnosti archeologického ustavu SAV v Nitre (1972-1982). Slovenský Kras r. 22, s. 245-265
5.BÁRTA, J., 1985: Jaskyňa Vlča diera vo Vlčomdole pri Omastinej a jej praveké osidlenie. Slovenský Kras r. 23, s. 131-144
6.BÁRTA, J., 1992: Útočisková funkcia jaskýň strážovských a Sul'ovských vrchov na konci druhej svetovej vojny. Slovenský Kras r. 30, s. 131-151
7.DROPPA, A., 1972: Kras skupiny Sivého Vrchu v Západných Tatrach. Československý Kras r. 23, s. 77-98
8.DROPPA, A., 1973: Prehl'ad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slovenský Kras r. 11, s. 111-157
9.HOCHMUTH, Z., 1978: Jaskyne Humenskych vrchov. Slovensky kras 16: 1978, s. 125- 136 (s. 128, 133, 135)
10.JANÁČIK, P., 1959: Príspevok ku krasovým zjavom Malej Fatry. Slovenský Kras r. 2: 1957-1958, s. 55-67
11.JANÁČIK, P., 1963: Príspevok k poznaniu krasu strážovskej hornatiny so zvláštnym zretel'om na mojtínsku krasovú oblasť. Slovenský Kras r. 4: 1961-1962, s. 3-33
12.LALKOVIČ, M., 1985: Príspevok k historii merania a mapovania jaskýň na Slovensku. Slovenský Kras r. 23, s. 145-170
13.PRIKRYL, Ľ. V., 1984: Matej Bel a jaskyne na Slovensku. Slovenský Kras r. 22, s. 5-24
14.PRIKRYL, Ľ. V., 1985: Dejiny speleológie na Slovensku, Veda, Bratislava
15.Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. t. I, II 1977-1978, Veda, Bratislava
16.WIŚNIEWSKI, W. W., 1999: Jaskiniowe nazwy ze średniowiecza - Dupice, Dupnia, Dupek itp. Jaskinie (w druku).
17. Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku. SÚGK, Kartografické informácie 12, Bratislava 1979


________________________________
Posledná zmena: 28. III. 2000 E.Kladiva, 2000.