|
|
Spravodaj SSS ročník 1999 číslo 1 Copyright SSS |
Jaskyňa Predátora /Malá Fatra - Vrátna dolina/
Eduard Piovarči |
|---|---|
|
Jaskyňa bola objavená v júli 1989 počas terénneho prieskumu v žľaboch pod Veľkým Fatranským Kriváňom členmi oblastnej skupiny Terchová, Štefanom Muchom, Jánom Fondrkom, Adamom Vallom, Jánom Muchom a Pavlom Šupicom. Presný dátum tohoto povrchového prieskumu sa nezachoval. Jaskyňa sa nachádza v spodnej časti asi 100 m dlhého a 5 až 10 m vysokého skalného vápencového brala, ktoré je výrazné lavicovitou vrstevnatosťou horniny, vo výške približne 1300 m.n.m. Tento skalný odkryv sa nachádza v pravo nad dolinkou Pod jamami, resp. v jej najodľahlejších vrchných častiach asi 100 metrov pod rozhraním lesného porastu a hôľnych častí masívu Veľkého Kriváňa. Jaskyňa je budovaná v sivých lavicovitých dolomitoch, ladin až spodný karn. Morfogeneticky ju možno zaradiť medzi Puklinovo-korozívno-rútivé jaskyne. Vchod do jaskyne je položený vo vrchných častiach brala a je krytý listnatým krovím a mladým smrekom, tak že ho nie je vidieť. Dá sa len tušiť na nápadnej tektonickej poruche pretínajúcej bralo takmer kolmo od úpätia skalnej steny až po jeho vrchný okraj. Do vchodu je treba vyliezť práve po tejto poruche asi 4 metre vysoko. Prístup však i napriek tomu nie je obtiažny. Napravo od vchodu je skalná terasa s malou skalnou abrou. Po terase sa dá vystúpiť nad skalné bralo do zmiešaného listnato-ihličnatého lesa. Výrazná tektonická línia ktorá je viditeľná už z náprotivného svahu pretínajúca v mieste vchodu do jaskyne bralo je orientovaná na severovýchod s miernym náklonom na severozápad. Na nej je budovaný najväčší priestor jaskyne. Vchod má nepravidelný tvar. Je široký jeden meter a vysoký 1,4 až 1,7 metra. Hneď za vchodovou časťou kamenistý terén schodovito a strmo klesá do pomerne rozľahlého priestoru. Dno posiate balvanmi klesá takmer pod 50 stupňovým uhlom v dĺžke 8 metrov do hlbky 5,5 metra, kde sa v úzkej skalnej uličke stretá s prudko klesajúcim stropom. Dóm ma pretiahnutý nepravidelný tvar s najväčšou šírkou štyroch až šiestich metrov. Jeho rútivý charakter je evidentný na strope klesajúcom do hĺbky. Možno na ňom sledovať výraznú lavicovitú vrstevnatosť horniny. Vrstvy sú tu sklonené v uhle 50 stupňov na severovýchod. Celkovo vrstevnatosť kopíruje sklon terénu v náklone 30 až 45 stupňov z juhozápadu nadol na severovýchod. Výška pomerne plochého šikmého stropu sa pohybuje od dvoch do štyroch metrov. Hneď za vchodom vľavo je šikmo naklonená stena potečená bielymi a žltastými sintrami, na ktorej sme 13. 8. 1989 ale aj neskôr v roku 1996 našli výrazné a dobre viditeľné škrabance pazúrov pochádzajúce od medveďa. Za stienkou sa smerom na Juho-západo-západ tiahne asi 3 metre dlhá dva až tri metre vysoká chodba ústiaca ďalej vo svojej stropnej časti do šikmého komína stúpajúceho asi pod 30 stupňovým uhlom pozdĺž alebo šikmo k vonkajšej skalnej stene brala. Komín sme nepreskúmali ale jeho dĺžku sme odhadli na cca 10 metrov. Spolu s 15 metrovým polygónovým ťahom tak jaskyňa dosahuje odhadovanú dĺžku 25 metrov. Šikmý komín je budovaný na výraznej šikmej poruche orientovanej na juho-západo-západ. Táto porucha jednoznačne dotvára ráz skalného dómu jaskyne čo vidieť na reze B-B ale aj na pôdoryse jaskyne. V čase našej obhliadky sme v jaskyni našli pod bodom č. 3 niekoľko kosti , ktoré sme zaslali do vtedajšieho Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podľa správy ktorú sme odtiaľ dostali kosti pochádzajú z medveďa hnedého. Je teda zrejmé, že jaskyňa je často navštevovaná práve týmto predátorom, hoci stopy po brlohu sme v nej neobjavili. V suťovisku dna jaskyne sme počas našej návštevy našli aj trosky meteorologického balóna. Jaskyňa je pre speleológov pozoruhodná tým, že sa dá predpokladať jej pokračovanie v hlavnom smere po suťovisku dna do vnútra masívu. Jej význam vzrástol po tom, čo jaskyniari zo skupiny Malá Fatra SEVER /dnes jaskyniarska skupina ADAMA VALLU/, objavili jaskyňu Veľká trhlina v Opukách a začali sledovať prievany a geologické súvislosti v tejto oblasti. Jaskyňu sme navštívili s Adamom Vallom a Ondrejom Štefkom ešte raz 11. augusta 1996. Evidentný prievan sme však v nej zatiaľ nezaznamenali, pretože všetky doterajšie návštevy boli uskutočnené prevažne v letnom období. Adam Vallo pri prvej návšteve jaskyne v lete 1989 previedol pokus s dymovnicou a zistilo sa že jaskyňa v letnom období nasáva vzduch. Dym však vychádzal už o 15 metrov nižšie pri päte skalného brala, z malej asi 4 m dlhej jaskynky, v ktorej bolo vystlané starou čečinou veľké ležisko z čoho sa dalo usúdiť že ide evidentne o medvedí brloh. Adam Vallo nám 11. 8. 96 ukázal aj miesto s intenzívnymi prievanmi zhruba o 100 výškových metrov vyššie nad jaskyňou vpravo na nevýraznom hrebienku. Šlo o nepravidelný otvor /1x1 meter / do poruchy v lavicovitých dolomitoch vedľa poľovníckeho chodníčka v hustom nízkom listnatom poraste z ktorého v zime vanie silný teplý vzduch. Poľovníci toto miesto volajú Parenište lebo v zime vystupujú z tohoto otvoru mohutné chuchvalce pary a je pri ňom možné sa rozohriať. Bolo evidentné, že približne 2 metre dlhý a 20 až 50 cm vysoký a viac ako meter široký priestor slúžil zvieratám ako nora či brloh. Bol vystlaný suchou trávou. Západne len niekoľko metrov od otvoru som si všimol v strmom svahu pomedzi kosodrevinou a trávami skalný odkryv s mohutnou tektonickou poruchou tiahnúcou sa od juhozápadu na severovýchod. Jaskyňa predátora je zaujímavým fenoménom hlavne preto, že je zrejme často navštevovaná Medveďom hnedým o čom môže svedčiť aj nižšie položený brloh. Nachádza sa v tých najodľahlejších severných svahoch Veľkého Fatranského Kriváňa, kde zver nachádza najbezpečnejšie útočisko pred civilizačnými faktormi a turistickým ruchom v Malej Fatre. Preto je nutné prevádzať akékoľvek návštevy tejto jaskyne speleológmi nanajvýš opatrne a šetrne k domovskému právu práve nášho najväčšieho predátora. |
| ____________________ | ____________ |
| Posledná zmena: 1. III. 2001 |
E.Kladiva, 2001. |