Stránka SSS
Spravodaj
1999 č.2
1999 č.3
1999 č.4

Spravodaj SSS
ročník 1999
číslo 1

Copyright SSS
Moldavská jaskyňa
 
Eduard Kladiva, Zdenko Hochmuth, Jozef Thuróczy
 
  Obsah
str.Obálka
4. Príhovor k 50. výročiu SSS
5. Správa o činnosti SSS medzi XII. a XIII. VZ
19. Smerovanie SSS po 13. VZ
20. Tabuľka najdlhších a najhlbších jaskýň
23. Jaskyňa Mníchova diera
27. Nové lokality severnej časti Silickej planiny
30. Moldavská jaskyňa
36. Nové lokality Plešiveckej planiny
38. Machová priepasť
40. Pstružia jaskyňa
42. Nelákavá skúsenosť
44. Pracovisko "Posledná možnosť"
46. Kanálová jaskyňa
48. Jaskyňa predátora
50. Historický prehľad činnosti OS č.33 Aquaspel
54. Neznáme zmienky o 2 slovenských jaskyniach zo 17. storočia
57. Svetlo pre 3. tisícročie?
59. Niekoľko poznámok z expedície Sýria '98
61. Ani farba nevydrží na skale večnosť
63. Spoločenské správy
 

Úvod

V zoznamoch najdlhších jaskýň Slovenska sa stabilne vyskytuje Moldavská jaskyňa. Odhadovaná dĺžka jej chodieb (3.0, prípadne 3.5 km) vyvolávala pochybnosti u mnohých, ktorí jaskyňu nevideli na vlastné oči. Najlepším dôkazom by bola mapa, avšak jej vyhotovenie z rôznych dôvodov sa už ťahá viac ako 20 rokov. Prvý známy fragment mapy jaskyne bol publikovaný v roku 1980 (Müller J. 1980), ale zahrňoval iba vstupné priestory jaskyne. Na zmapovanie zložitého labyrintu sa nezávisle od prvej skupiny podujala OS Košice-Jasov, v jaskyni ale pracovala nárazovo a až spojená aktivita viacerých meračov z rôznych oblastných skupín SSS a záverečná redakcia mapy autormi príspevku umožnila vykresliť mapu v predkladanej podobe, o ktorej sú mnohí presvedčení, že nepredstavuje posledné slovo v rozsahu jaskyne (2 187 m pri meračských bodoch). Predkladaná mapa bude podkladom na geomorfologický výskum a riešenie genézy, problémom vhodným skôr na stránky Slovenského krasu.

Pre značný rozsah jaskyne sa v príspevku nebudeme venovať detailnému opisu chodieb (ktorý je viac - menej zrejmý z priloženej mapy) sa ale sústredíme na historické a speleologické problémy.

Poloha jaskyne

Jaskyňa sa nachádza v intraviláne mesta Moldava nad Bodvou, v terase, na ktorej leží vilová štvrť Moldavy. Súčasný vchod je položený v zníženine pod skalnou stenou na úpätí východného svahu planiny, v hĺbke cca 3 m pod úrovňou nivy rieky Bodvy. Podľa ústnej tradície sa druhý vchod do jaskyne, v súčasnosti zasypaný, nachádzal v závrte 80 m severnejšie pod výrazným skalným bralom (G. Stibrányi st., ústny oznam).

Babylón názvov

V slovenskej literatúre sa jaskyňa spomína najčastejšie pod názvom Moldavská jaskyňa, ktorý je doslovným prekladom staršieho maďarského názvu Szepsi barlang. Niektorí autori používali v súvislosti s jaskyňou názov Tinta főző, čo označuje miesto, kde sa varí atrament, tinktúra. V minulosti varili členovia miestneho obuvníckeho cechu z bobúľ svíbu (Cornus sanguinea) čierne farbivo práve v mieste zasypaného vchodu jaskyne (Sülle P. 1988). Podobným názvom Tinta lyuk (Kozub M. et al.1979) bola označená aj lokalita dnes evidovaná pod názvom Mníchova diera. Názov Tinta főző dnes vzťahujeme iba na skalné útvary nad severným zasypaným vchodom Moldavskej jaskyne, v ktorých sa otvára krátka tunelovitá jaskyňa Skalná brána (Himmel J. 1963). Krátku plazivkovitú jaskyňu pod ňou označila skupina Neandertal názvom Machová jaskyňa (Bukovský K.1994), lokalita ale patrí do systému Moldavskej jaskyne, s ktorou komunikuje neprieleznou úžinou.

Niekedy sa v súvislosti s Moldavskou jaskyňou používal aj názov Mníchova diera (maď. Pap verem), čo je ale označenie jaskyne v svahu planiny 20 m nad hlavným vchodom Moldavskej jaskyne, ktorú podľa ústnej tradície obýval v stredoveku pustovník. Jej genetická súvislosť s Moldavskou jaskyňou zatiaľ nebola preukázaná.

História

Jaskyňa je zrejme známa od nepamäti a v súvislosti s neďaleko ležiacim historickým jadrom mesta Moldava nad Bodvou aj často navštevovaná. Svedčia o tom mnohé nápisy na stenách jaskyne. Niektoré nápisy vo vstupnej časti jaskyne boli preskúmané v roku 1984 (Erdös M.1984). Nápisy sú datované od poloviny minulého storočia (1849) až do r. 1944. V roku 1998 lokalizovala Komisia SSS pre potápanie v jaskyni dva nápisy datované do roku 1624, ktoré by, ak sa preukáže ich pravosť, patrili medzi najstaršie jaskynné nápisy na Slovensku.

Z roku 1888 sa uvádza nález pozostatkov bukovohorskej kultúry z jaskyne v katastri Moldavy nad Bodvou (Szendrei J.1888). Keďže Moldavská jaskyňa bola vtedy dobre známa, môžeme nález pripísať práve jej, prípadne Mníchovej diere. Jaskyni sú pripisované aj archeologické nálezy z 10. až 12. storočia (Sülle P. 1988), ide ale zrejme o keramiku, ktorú skupina Neandertal získala pri prekopávaní Mníchovej diery (Kaminská Ľ.1987). J. Müller uvádza nálezy črepov bukovohorskej kultúry a stredoveké z 13.-15. storočia a úlomky munície z 2. sv. vojny. Publikované boli nálezy z druhej polovice 12. st. až do 13. st. (Čaplovič D. et al.1978). Keďže nie sú známe okolnosti vyzdvihnutia nálezov, nie je možné určiť, či neide o splach povodňovými vodami z údolia Bodvy. Všeobecne sa verí, že jaskyňa slúžila ako útočisko v čase tureckých vpádov (Moldava ležala práve na hranici tureckého panstva). S tým by snáď koreloval spomínaný nápis z roku 1624. Je možné, že o jaskyňu sa zaujímali aj mnísi z neďalekého Jasovského kláštora.

Viacero údajov sa viaže k poblúdeniu v jej priestoroch. Na začiatku minulého storočia sa údajne v jaskyni stratil Ján Prokop z Drienovca po návšteve jarmoku a z jaskyne ho úplne sivého vyniesli hasiči (Stibrányi G. 1985). PhMr. G. Stibrányi tamtiež spomína, že jaskyňa slúžila ako útočisko v dobe tureckých vpádov a v dvadsiatych rokoch tohto storočia existoval projekt využiť jaskyňu ako poľnú nemocnicu o 170 lôžkami. Podobné zablúdenie sa stalo roku 1934 (Bárta J. 1970), kedy 68-ročný drienovský obuvník Képes na turíčny pondelok po púti vošiel do jaskyne, zablúdil tam a dokonca sa potom pokúsil o samovraždu. Zachránili ho po niekoľkých dňoch robotníci z kameňolomu, ktorí vraj náhodou šli do jaskyne skúmať ozvenu. V jaskyni v najnovšej dobe zablúdilo viacero chlapcov, G. Stibrányi uvádza zablúdenie 3 chlapcov asi okolo roku 1960, K. Bukovský pozná prípad zablúdenia chlapca v roku 1998. Viacero nálezov novodobých ľudských kostí v jaskyni svedčí o osude nešťastníkov, ktorí o svojom dobrodružstve už nemohli podať správu.

Odborný výskum

Najstarším nám známym písomným dokladom o existencii jaskyne je turistický sprievodca po "oblasti s jaskyňami" z roku 1886 (Siegmeth K.1886), v ktorom bola uverejnená mapa s vyznačenými niektorými jaskyňami súčasného Slovenského krasu. Pri meste Szepsi (Moldava n.Bodvou) je bodkou a nápisom "höhle" označená jaskyňa, ktorá môže byť ztotožnená s Moldavskou jaskyňou. Vyznačenie jaskyne ukazuje, že v tej dobe bola dobre známa a často navštevovaná turistami a bádateľmi. Keďže v minulom storočí boli jaskyne vnímané predovšetkým ako archeologické objekty, Moldavskej jaskyni bez bohatých archeologických a paleontologických nálezov nebola venovaná taká pozornosť ako napríklad Jasovskej jaskyni.

Vo svojej správe o výskumoch v Jasovskej jaskyni sa čatár Bluma zmieňuje tiež o výskume Moldavskej jaskyne v máji roku 1923. Počas návštevy jaskyne 13. 5. 1923 spoločne s p. Štanglerom, papiernikom z Košíc, našiel kostru človeka, zrejme z historických čias, lebo kosti boli čiastočne obalené hlinou a rozložené na ploche cca 3m2. Lebku a väčšie kosti odniesol p. Štangler do Košíc, menšie kosti ostali na mieste. O ďalšom osude kostí nič nevieme. Ani miesto nálezu v jaskyni nie je presnejšie lokalizované, z textu správy môžeme ale usudzovať, že kostra ležala blízko niektorého z komínov (Bluma 1924).

V rokoch 1952-53 údajne skúmali Južný rajón jaskyne Š. Furín a J. Mitický z Jasova ako profesionálni pracovníci n.p.Turista Bratislava, ale žiadne výsledky nepublikovali. Niekedy pred rokom 1972 robil archeologický výskum v zadnej časti Vstupného dómu člen OS Košice-Jasov G. Stibrányi st.

V rámci hydrogeologického prieskumu územia, konkrétne úlohy: Hačavsko - Jasovská hydrogeologická štruktúra bol J. Orvanom realizovaný v dobe od 23.1.1974 - 22.2.1974 čerpací pokus v tzv. Slukovej studni (Sluka kút) v jaskyni. V rámci neho, resp. pred ním Oblastná skupina SSS č.1 Košice-Jasov uskutočnila predbežný prieskum jaskyne s určením najvhodnejšieho prístupu k vodnej hladine a údajne aj realizovala zameranie polygónového ťahu od vchodu k vodnej hladine (Erdös M. 1973).

V roku 1977 sa začala prieskumom jaskyne zaoberať skupina jaskyniarov z Košíc pod vedením J. Müllera, (neorganizovaná v SSS, Slávia VŠT Košice, napojená na výskumy českých speleológov) ktorá publikovala prvú mapu jaskyne (Müller J.1980). Na mape sú ako spoluautori uvedení tiež J. Dučai, M. Kejda. Skupina vykonala aj dlhodobé mikroklimatické pozorovania v jaskyni a pokračovala v mapovaní labyrintu (Tůma 1980), ďalšie mapy ale nepublikovala. Začiatkom 80-tých rokov jej aktivita prestala. Zaujímavé sú ústne informácie členov skupiny o pokračovaní jaskyne v západnom smere 500 m do masívu a o existencii rozsiahleho zatopeného dómu pod Slukovou studňou.

Nezávisle od skupiny J. Müllera začala v roku 1979 jaskyňu mapovať OS Košice-Jasov, ktorá aj stabilizovala meračské body (dĺžka polygónu 405.34 m). Mapovali oblasť západne a južne od vchodu. Meranie viedol J.Thuróczy a J.Zacharov za spoluúčasti členov E. Hirka, P.Perlíka a i. Tým ale aktivita skupiny v jaskyni skončila. V rokoch 1983-84 inicioval ďalší výskum E. Kladiva. V spolupráci s J.Thuróczym predĺžili polygónový ťah na cca 950 m, mapovalo sa hlavne na západ a sever od vchodu. Meranie sa skončilo na meračskom bode č. 123. V tom roku (presne 1.12.1984) vybudovala OS Košice-Jasov v spolupráci s ZO SZOPK Moldava nad Bodvou vo vchode jaskyne masívnu mrežu s uzamykateľným uzáverom (Hlaváč J. 1984).

Odchodom E. Kladivu do zahraničia aktivita skupiny v jaskyni opäť opadla. Po návrate v roku 1991 pokračoval E. Kladiva v mapovaní severnej časti jaskyne, postupne zmapoval 880 m chodieb. Okrem mapovacích akcií pokračoval v prieskume vzdialených častí a v čistení jaskyne.

V tej dobe navštevovala jaskyňu aj skupina okolo K. Bukovského, ktorá sa v roku 1992 vyčlenila do samostatného Speleoklubu Neandertal a v roku 1994 preniesla svoju aktivitu do vyššie položenej Mníchovej diery. V rokoch 1990-93 navštevovali jaskyňu aj ochrancovia prírody z Moldavy nad Bodvou (Hoško O.), ktorí viac ráz odoberali vzorky vody zo Slukovej studne na chemickú analýzu, výsledky ale nepublikovali.

Na prelome 1993/94 bol zo strany Speleoklubu Cassovia (nástupca OS Košice-Jasov) k mapovaniu jaskyne prizvaný P. Holúbek zo skupiny SSS Nicolaus a neskôr ďalší jaskyniari: P. Magdolen z o.s. Bratislava a Z. Hochmuth z Komisie pre potápanie SSS. Pod vedením P.Holúbeka a spoluúčasti M. Hojstričovej a Š.Labudu, M.Pavúka a R.Zimana a J.Tencera a E.Kladivu bola zameraná najsevernejšia časť jaskyne, P.Magdolen za spoluúčasti I. Ružičkovej, V.Fila a J. Vykoupila (Prešov) zmapoval najzápadnejší výbežok jaskyne, Z.Hochmuth za spoluúčasti J.Mikloša a V Ďurčeka zamerali časť labyrintov v kontakte s Holúbekovým meraním a tiež oblasti západne od Slukovej studne. Vďaka tomu bolo zmapovaných viac ako 0.7 km chodieb.

V rokoch 1995-97 sa ale aktivita skupiny presunula na iné lokality Slovenského krasu a intenzita mapovacích akcií v jaskyni značne poklesla. Niekoľkokrát došlo k vylomeniu uzáveru jaskyne, ktorý Speleoklub Cassovia opravoval. V deväťdesiatych rokoch sporadicky vykonávajú v jaskyni zimné sčítanie netopierov členovia Skupiny pre ochranu netopierov.

Začiatkom roku 1998 v jaskyni obnovila aktivitu Komisia pre potápanie SSS Obnovili poškodený uzáver jaskyne, zahustili mreže ako ochranu pred zdivočelými psami a vybetónovali vstup do jaskyne. Vyzbierali odpadky a spriechodnili niektoré extrémne plazivky (Z.Hochmuth, J.Mikloš, J.Kovalik, D.Hutňan, L.Demek). Významná bola pomoc o.s. Prešov (R.Košč, D.Haršanik, K.Tydorová, J.Vykoupil). Na mapovaní sa podieľal 1 akiou Speleoklub Nicolaus (P.Holúbek, P.Vaněk a dokonca aj B.Šmída zo spelea UK. V priebehu roka uskutočnila revízne mapovanie už zmapovanej časti jaskyne s čiastočným využitím stabilizovaných polygónových bodov SK Cassovia, domerala chodby v oblasti Slukovej studne. Sústredila mapové podklady od viacerých autorov a polygónový ťah spracovala v programe Abisso. Títo členovia.

Výsledkom kolektívneho úsilia je predkladaná mapa Moldavskej jaskyne v stave k 1.1.1999 s celkovou dĺžkou polygónového ťahu 2141 m. Prevažná časť chodieb bola zameraná banským kompasom a sklonomerom, iba krátke odbočky na okraji labyrintu bez možnosti prolongácie boli zamerané geologickým kompasom. Dĺžky boli merané oceľovým pásmom. Názvy uvedené v mape boli prevzaté zo starších prameňov a od viacerých prieskumníkov jaskyne.

Stručný opis priestorov jaskyne

Najvýchodnejší okraj Slovenského krasu predstavuje skalnatý svah Jasovskej planiny v intraviláne mesta Moldava nad Bodvou a severne od mesta, ktorý pokračuje k Jasovu. Podľa geomorfologického členenia v súčasnosti platného v Slovenskej republike patrí uvedená oblasť do Medzevskej pahorkatiny v rámci Košickej kotliny, jej geologická stavba a vývoj, rovnako ako dobre vyvinuté podzemné krasové javy a iné geomorfologické znaky krajiny ju tesne spájajú s územím Slovenského krasu.

Súvrstvie svetlosivých lagunárnych wettersteinských vápencov (ladin) patriace k siliciku je v tejto časti krasu prekryté pestrými ílmi a štrkmi košickej série (pont). Územie medzi riekou Bodva a údolím Šúr (Drienovský potok) tvoria poklesnuté vápencové kryhy, ktoré pravdepodobne patria k hačavsko-jasovskej štruktúrno-tektonickej jednotke. Na nich je zachovaný tetrasový systém Bodvy, čiastočne aj so zachovanou štrkovou akumuláciou.Východný okraj planiny je ostro ohraničený skrytým zlomom severojužného smeru, pozdĺž ktorého vytvorila svoje koryto rieka Bodva. Zložitý tektonický vývoj na styku silicika s košickou formáciou podmienil súčasný skrytý charakter krasu.

V zníženine na úpätí skalnatých brál východného okraja planiny sa otvára 1.8 široký a 1.6 m vysoký vchod do rozsiahlej Moldavskej jaskyne. Moldavská jaskyňa predstavuje na Slovensku a zrejme v podmienkach vápencového krasu strednej Európy ojedinelý podzemný krasový jav. Väčšinu priestorov jaskyne, vrátane zložitých labyrintov, tvorí súbor líniových prvkov - kanálov, chodieb, komínov a priepastí, rozvetvujúcich sa v uzloch do siete rôznej zložitosti.V dôsledku vhodných geologických a hydrologických podmienok sa vytvorili v Moldavskej jaskyni oblasti, kde pomer objemu vyprázdnených priestorov k objemu vápenca je rádovo vyšší ako v klasických jaskyniach. Navyše sú voľné priestory natoľko členité, že pojem chodby spájúcej dva uzly, stráca miestami zmysel a skôr treba hovoriťo viac alebo menej schodných cestách spájajúcich priechodné priestory v hlinou takmer úplne vyplnených širokých chodbách. Preto sa ukazuje vhodnejšie charakterizovať geomorfológiu nie jednotlivých chodieb, ale plošných oblastí s prevládajúcou jednou alebo niekoľkými geomorfologickými charakteristikami.

Celkovo predstavuje jaskyňa horizontálny systém krátkych chodieb a plaziviek eróznych profilov, ktoré spájajú plošne rozsiahle nízke priestory - dómy. Priečne rozmery pôvodných riečnych chodieb možno iba odhadnuť na rádovo desať metrov. Druhý typ chodieb tvoria prepojovacie rúrovité kanály modelované povodňovými vodami a puklinovité chodby na puklinách SV-JZ smeru rozšírené riečnou eróziou. Prakticky v celom profile sú chodby a dómy vyplnené svetlohnedou až červenohnedou hlinou, často v plnom profile. Vysychaním a zmenšovaním objemu hliny sa vytvárajú úzke priepastky medzi hlinenými sedimentmi a skalnou stenou. Ich hĺbka nepresahuje 4 m, najhlbšia bola preskúmaná do -8 m. V niektorých miestach odkrýva jaskyňa izolované vertikálne korózne kaverny, prípadne korózno-erózne komíny. Pritom je zaujímavé, že jaskyňa je vyvinutá prakticky v jedinej úrovni, priemerne cca 5m pod úrovňou nivnej terasy Bodvy pred jaskyňou. Rozsah opisovaných častí jaskyne je cca 180 m v severojužnom smere a 87 m v západo - východnom.

Podľa charakteru priestorov vyčleňujeme v jaskyni 5 väčších oblastí - rajónov. Vstupný rajón tvorí Vstupný dóm (niekedy aj Archeologický dóm) s priľahlými erózne modelovanými puklinovitými chodbami vytvorenými v prevládajúcom smere SZ-JV, ktorý koreluje so smermi skrytých zlomov v tejto časti Jasovskej planiny. Výška voľných priestorov je 1.8 - 3 m a mikroklíma oblasti je ovplyvnená blízkosťou vchodu. Sporadická kvapľová výzdoba (náteky a kôry) je sekundárne zvetraná, zničená alebo znečistená v dôsledku predchádzajúcej vysokej návštevnosti dobre prístupných priestorov.

Severný rajón tvoria nízke (0.3 - 1.0 m vysoké) chodby široké 1 - 2 m bez prevládajúceho smeru, ktoré sa rozprestierajú pozdĺž východného okraja planiny. Predstavujú prítokové vetvy od hlinou upchatých ponorov (?) rieky Bodvy z východnej strany rajónu. V častiach priliehajúcich k Vstupnému rajónu sú priestory prevažne suché, smerom k strednej časti v okolí Veľkého komína množstvo presakujúcej vody pribúda, rovnako ako množstvo a rozmanitosť kvapľovej výzdoby (stalaktity a brčká v počiatočnom štádiu vývoja, stalagmity, baldachýny). Najsevernejšiu časť rajónu predstavuje Severný dóm s priľahlými chodbami (Kamenistá chodba) s produktmi rútenia - ostrohrannou sutinou a štrkom.

Predný rajón sa nachádza západne od Vstupného rajónu a tvoria ho dva typy priestorov. Široké nízke priestory sú rozčlenené kulisami a stropnými rebrami, ktoré sa ponárajú pod nerovné hlinené dno. Úzke a relatívne dlhé plazivky prevládajú v severnej časti rajónu. Predný a Severný rajón sú navzájom oddelené tektonickou dislokáciou, ktorá sa prejavuje závalmi a chodbami v pseudobrekciách. Pokračovanie Predného rajónu v severnom smere predstavujú neprielezné plazivky v slabo stúpajúcich členitých priestoroch úplne vyplnených hlinou. Pásmo intenzívneho priesaku atmosférických vôd vytvára blativé úseky striedajúce sa s aktívnou a rozmanitou kvapľovou výzdobou. Zastúpené sú obecné formy stalaktitov a stalagmitov, sintrové kôry, pizolity, sintrové jazierka a hrádzky. Rovnako rozmanité je zafarbenie sintrov, od krvavo červenej po priesvitne bielu. Niektoré správy uvádzajú ďalší rozsiahly rajón západne od Predného rajónu, ktorý patrí k perspektívnym miestam ďalšieho rozširovania známej časti labyrintu Moldavskej jaskyne.

Rajón U sudu naväzuje na Vstupný rajón z južnej strany. Charakteristické sú široké priestory s výraznými erózne modelovanými stropnými rebrami a kulisami, šikmými spojovacími kanálmi a členitým hlinitým dnom. Vo východnej časti prevládajú skôr rúrovité, 0.5 - 1.3 m široké chodby. Amplitúda výškových zmien je 1.5 - 3 m a vytvára dojem priestorového labyrintu. Priesak vôd je minimálny vo východných chodbách rajónu, ktoré ležia pod svahom terasy, smerom k západu sa zväčšuje. Chemogénne sedimenty sú zastúpené prevažne stenovými formami sintrov, miestami sú hlinené nánosy spevnené sintrom. Klimaticky je táto oblasť teplotne stabilná s vysokou vlhkosťou, ale dobre vetraná, preto je využívaná netopiermi na zimovanie. Vo východnom smere sú pokračovania chodieb upchané hlinenými stenami, ale do ohraničenia svahom masívu ostáva 10-15 m. Perspektívna je prolongácia v južnom smere, kde sa objavujú úzke puklinovité chodby.

Osobitným úkazom v jaskyni je Slukova studňa - priepasť s vodnou hladinou , ktorá sa nachádza .... m pod úrovňou nivnej terasy pred jaskyňou a je najnižším miestom dosiahnutým bez potáp. výstroja. Predpokladáme, že voda v studni je akumulovaná priesakom zo štrkov v doline Bodvy a jej úroveň zodpovedá zrkadlu podzemných vôd v alúviu Bodvy. Kolísanie úrovne signalizujú stopy na stenách studne v amplitúde 1 - 1.2 m. Počas čerpacieho pokusu realizovaného IGHP Žilina (Dr. Orvan) v spolupráci s OS Košice-Jasov v roku 1973 bola voda vyčerpaná z hĺbky 15 m. Dňa 27.2.1999 potápač D.Hutňan v studni dosiahol hĺbku 18,3m, pričom studňa nadol ďalej pokračovala. Jej prierez je eliptický, miestami na hranici prieleznosti. Nie je celkom zvislá, klesá skôr špirálovite a podľa vyjadrenia potápača nemá výrazné odbočky s výnimkou prietroov tesne pod hladinou. Studňa teda zasahuje viac ako neuveriteľných 25 m pod súčasným dnom kotliny resp. doliny.

Z Juhozápadného rajónu zachycuje súčasná mapa iba jeho okrajové časti - Juhozápadnú sieň a záver Južnej magistrály. Priestory majú charakter širokých (5-6 m) chodieb s klasickým klenutým riečnym stropom, ktoré sú vyplnené hlinou až po strop a iba vďaka zmenšeniu objemu hliny počas vysychania sú miestami prielezné. Druhým typom priestorov sú silne zabahnené puklinovité chodby široké 1-1.5 m a vysoké do 1.5 m. Usporiadanie chodieb prechádza od plošného k líniovému charakteru. Vysoký priesak atmosferických a možno aj kanalizačných vôd spôsobuje, že rajón je silne blativý, miestami sa tvoria bahnité jazierka. Blato pokrýva aj sporadickú sintrovú výzdobu - náteky a kôry. Charakteristická je vysoká vlhkosť a slabá ventilácia. Juhozápadný rajón nie je zatiaľ úplne preskúmaný a je najperspektívnejším miestom prolongácie.

Genéza jaskynných priestorov bude zrejme zložitejšia ako doteraz prevládajúci názor, že ide o jaskynné priestory vytvorené eróznou činnosťou paleorieky Bodva, ktorá prerážala vápencový masív v smere k Drienovcu v treťohorách. Puklinovité chodby a vertikálne kaverny zrejme boli vytvorené autonómne presakujúcimi atmosférickými vodami, prípadne vodami pritekajúcimi z údolia potoka Šór.

V jaskyni sa vyskytuje viacero zaujímavých úkazov, či už rozšírenie riečnych štrkov, výskyt produktov rútenia neprekrytých hlinou, zónové rozšírenie kvapľovej výzdoby, prieskum jedinej vertikálnej priepasti Slukova studňa, ak nerátame samotný problém hľadania neznámeho pokračovania jaskyne. Vyžiadajú si, rovnako ako problematika archeologických nálezov, biospeleologické obsadenie lokality či otázka historických nápisov v jaskyni, podrobnejšie štúdium.

K otázke ďalšieho rozširovania jaskyne je potrebné uviesť, že ohraničenie chodieb na východnom okraji jaskyne predstavujú hliny alúvia rieky Bodvy mimo vápencového masívu a postup v tomto smere nie je možný. V Severnom rajóne boli prakticky všetky významné chodby zakreslené a postup je možný iba prekopaním zahlinených plaziviek.Z ústneho podania vyplýva pokračovanie labyrintu v západnom smere od Vstupného rajónu. V Južnom rajóne je možnosť pokračovania dôsledným prieskumom zahlinených plaziviek v značne neprehľadnom labyrinte.

Otvorený ostáva ďalší potápačský prieskum Slukovej studne a objavenie hypotetického spodného poschodia jaskyne. Nie je možné vylúčiť preniknutie na spodnú etáž jaskyne cez viaceré úzke priepasti pri stenách zahlinených chodieb. Naopak doterajší prieskum komínov nepriniesol žiadne poznatky o existencii vyšších etáží jaskyne. Moldavská jaskyňa patrí svojím charakterom k výnimočným jaskyniam Slovenska a jej dôsledný prieskum prinesie ešte viaceré prekvapenia

Literatúra:

  • BÁRTA J.: Nešťastie a smrť v jaskyniach. Krásy Slovenska 47, Bratislava 1970, 5, 231-233.
  • BLUMA: Zpráva četaře Blumy o výskumech v Jasovské jeskyni v roku 1924. Rukopis z 9.2.1924, Archív SMOPaJ Liptovský Mikuláš.
  • BUKOVSKÝ K. Technický deník 34/94, Speleoklub Neandertal z 20.11.1994. Archív SSS, Liptovský Mikuláš.
  • ČAPLOVIČ D., GAŠAJ D., OLEXA L.: Archeologické prieskumy na stavbách socializmu na východnom Slovensku. in AVANS 1977, Nitra 1978, 62-70, 306.
  • ERDÖS M.: Výsledky sledovania vodnej hladiny v Moldavskej jaskyni. Rukopis 3. 4. 1973. Archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš.
  • HIMMEL J.: Jeskyně a vyvěračky východní části Jasovské planiny v Jihoslovenském krasu. Kras v Československu 2, Brno 1963, 10-18.
  • HLAVÁČ J.: Činnosť Slovenskej speleologickej spoločnosti v r. 1984. Spravodaj SSS 1984, 4, 19-27.
  • KAMINSKÁ Ľ.: Nálezová správa AÚ SAV z 20.11.1987, Archív AÚ SAV Košice.
  • KOZUB M., MÜLLER J.: Mapa jaskyne Tinta lyuk z 25.8.1979. Archív ČSS Praha.
  • MÜLLER J.: Moldavská jeskyně. Československý kras 31, Praha 1980, 97-102.
  • SIEGMETH K.: Kurzgefasster Führer für Kaschau das Abauj-Torna-Gömörerer Höhlengebietes und die ungarischen Ostkarpathen. Kaschau, 1886.
  • STIBRÁNYI G.: Dobrodružstvo v Moldavskej jaskyni. Spravodaj SSS 16, Liptovský Mikuláš 1985, 3-4, 52.
  • SÜLLE P.: Moldavská jaskyňa. Moldavský mesačník, Moldava nad Bodvou 1988, 10-11.
  • SZENDREI J.: Csoma Józsej régiség-gyüjteménye. Archaeolog. Ért., új folyam, 8. kötet, 1888, 343-352 (cit. v Archeologická topografia Košice, Košice 1991, str. 115).ĺ
  • TŮMA S., MÜLLER J. KONVALINKOVI A A M.: Moldavská jeskyně - severní část, pracovná mapa. 28.-30. 12. 1980, Archív ČSS Praha.
  • UHRÍN M.: Poznámky k spoločenstvu netopierov (Chiroptera) zimovísk Slovenského krasu. Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach, Prírodné vedy 34, Košice 1993, 151-162.

________________________________
Posledná zmena: 1. III. 2001 E.Kladiva, 2001.