Stranka SSS
Spravodaj
1999 c.1
1999 c.3
1999 c.4

Spravodaj SSS
rocnik 1999
cislo 2

Copyright SSS
Z cinnosti handlovskej skupiny
 
Peter Strecansky
 
  Obsah
str.Obalka
4. 13. Valne zhromazdenie SSS
6. Adresar vyboru a organizacnych jednotiek
8. Jaskyniarsky tyzden SSS
9. Sprava o cinnosti SSS za rok 1998
19. Nove lokality Plesiveckej planiny (3.cast)
23. Jaskyna pod sachtou v bradlovom pasme Lubovnianskej vrchoviny
25. Jaskyne v okoli Liptovskej Porubky
27. Z cinnosti handlovskej skupiny
32. Krasove javy planiny Horny vrch I. cast
36. Priepasti pod Malym Fatranskym Krivanom
39. Pouzitie tabulkoveho procesora Excel
43. Brushit v jaskyni Javorinka vo Vysokych Tatrach
45. Nova "turisticky spristupnena" jaskyna na Slovensku
46. Show na pesej zone
46. Ked depresia, tak poriadna
47. Dodatok k prispevku Pseudokrasove javy Oblika
48. Dupna, Dupnica, nazvy jaskyn zo stredoveku?
50. Ad R. Conka: Nelakava skusenost
51. Soliter Peter Hipman
52. P. Hipman 1940 - 1999
54. Milan Velic sestdesiatnikom
54. Blahozelanie Viktorovi Danielovi
54. Inzerat
 

V kazdej jaskyniarskej skupine, i tej ktora ma pod palcom vyznamny kras s mnozstvom podzemnych priestorov poznaju situaciu, ze cast clenstva sa postupne radi k ,, tiezjaskyniarom", ktori ,, nevenuju vsetok svoj volny cas jaskyniam", ale delia ho medzi rodinu a svojho konicka, pricom tento konicek casto dostava na frak. Sem - tam si vybehnu do terenu na nejaku lahsiu akciu, aby sa nepovedalo, podla moznosti spojenu so zberom lesnych plodin a to je vsetko. Samotnej skupine to velmi nepomoze.

Nase krasove uzemie je dost male. Charakter jaskyn odpoveda mladosti krasu. My sluzobne starsi sme si oddreli jaskyniarenie v malych puklinach plnych blata a jeho odtazenie, kde sme neraz cele hodiny sedeli v balneoterapeutickom zabale, akurat teplota zabalu bola silne podnormalna. Sluzobne mladsich taketo radovanky lakaju akosi pomenej a preto aktivita na nasej najoblubenejsej lokalite Trojka s casom akosi ustava.

Uzavreli sme Trojku serioznym uzaverom a kedí sme ho chceli opat otvorit, zistujeme ze je celkom dobre prihrdzaveny. Este ze niekto vymyslel WD - spray, ktory mame sebou. Inak sa nedostaneme dnu. Aj z toho vidiet ako casto chodime na akcie.

Slubia sa styria aj piati, ale na stanici sa casto stretnu len dvaja. Co potom? Uz len viac - menej nenarocna cinnost ako dokumentacia vchodov jaskyn, ich zameranie alebo kontrola stavu krasovych javov. Popripade opatovna prehliadka povrchu, co kedí sme predtym nieco prehliadli? A tak sa tulame po horach a skalach za kazdeho pocasia, v batohu stale nosime nepremokave plaste a fotoaparaty. Nahodou sa podari unikatna fotografia z krasnej prirody a vchodov jaskyn, ktore davame na rozne vystavy a hlavne do nasej vyvesnej skrinky.

Nove objavy na Teplickach.

Stava sa, ze niektore lokality jednuducho prehliadneme. Vchody su ukryte vyssie v skalnom masive, neraz tazsie dostupne aj kedí sa jedna o jaskynu s malou dlzkou. Vo vrcholovych castiach Tepliciek registrujeme dve jaskyne Zelena a Drahusa. Okrem nich na zaklade upozornenia kamarata Dusana sme zaevidovali vchody novych jaskyn.

V jedno zamracene nic lepsie neslubujuce rano sa na autobusovej zastavke stretavame len Dusan s Jozefom a ja. Ako vzdy ostatnych niet, hoci sa slubili ist viaceri clenovia. Cestujeme autobusom do Jalovca, stadial pomalym krokom okolo horarne, kde kedysi sme poriadali vynikajuce stretnutia s dnes uz nebohym chatarom Ondrom Maruniakom. Od horarne je to len kusok na lesnu asfaltovu cestu tu chvilu oddychujeme a pokracujeme po lesnej ceste popod skalky, v ktorych vyssie vo svahu mame jaskynu Korenova. Zastavime a pozrieme smerom ku vchodu. Nejdeme ku jaskyni, pretoze nas caka zostup okolo znamych jaskyn s priepastou na Teplickach. Kontrolujeme stav vchodov, zameriavame smer buzolou na zname orientacne body. Nadmorsku vysku meriame len orientacne pomocou hodin s vyskomerom, ktore su zalozene na barometrickom tlaku. V pripade trochu nepriazniveho pocasia tlak stupa alebo klesa, takze meranie nie je velmi presne. Po zostupe dolu svahom prechadzame cez Jalovsky potok a caka nas stupanie do protilahleho svahu. Po miernom, neskorsie strmom stupani sa zastavujeme na zaciatku skalnych utesov. Oddychujeme a cakame na Jozka, ktory po chvili prichadza za nami. Po velmi tazkom uraze na patu nohy v podzemi bane je jeho postup predsa len pomalsi.

Vstupny otvor nevidime, je trochu vyssie za skalnou stenou. Prudkym svahom prichadzame k nejakej pukline. Na malom priestore pred otvorom sa po nakrmeni svojich zaludkov prezliekame a ideme na prvy prieskum. Samozrejme vyzbrojeny pasmom a buzolou na orientacne meranie. Nahodou sa dostaneme do vacsich priestorov, co potom? Po chvilke plazenia z nas osial pada.

Vstupny otvor jaskyne Brloh ma rozmery asi 1,77 x 1,5 m, z ktoreho v lavej strane pokracuje uzka puklina dalej do malej miestnosti tzv.Brloztek. Priestor skor na sedenie ci lepsie lezanie.V lavej strane vidime uzku neprieleznu puklinu a za nou dalsi priestor, v ktorom je potrebne prehlbovanie dna. Dalej je potrebne rozsirenie uzkej pukliny inak neprejde ani Juro, ktory je z nas najchudsi.

Chvilka kopania a jedine on prenika do druheho rovnakeho priestoru, z ktoreho viditelna puklina pokracuje dalej. Dno je sypka sutina, dobra na prekopanie a potom snad mozny prienik. Dlzka jaskyne je 5,3 m.

Po orientacnom merani priestorov a zamerani smeru vchodu pokracujeme dalej popri skalach okolo jaskyne Zelena, kde trvale sidli jazvec. Neoplati sa nam naliezt do jeho diery. Ideme dalej pretoze pred sebou mame iny ciel. Najst druhu lokalitu, na ktoru nas upozornil kamarat Dusan. Pomalym krokom kracame popri skalach a skoro obchadzame druhy otvor jaskyne. Dusko zastavuje a my tiez, pozerame ale nic nevidime.

"Kam az idete, ved jaskyna je tu. Ked vyleziete vyssie po skale uvidite", hovori a smeje sa.

Pomaly zacina poprchavat a my lezieme hore po skale ku vstupnemu otvoru. Vyskovo je to asi 5 - 6 m od dna. Uz vidime vstupny jaskynny portal trojuholnikoveho tvaru s vyskou asi 4 m. Vo vyklenku pokracuje plazivkova chodbicka dalej, nalavo pod stropom je viditelna neprielezna puklina, ktorou po prekopani dna je mozne pokracovanie. Dno je sypka sutina. Dusan ma upozornuje:

"Peto daj sa na chrbat a pozri smerom do kominov". Obraciam sa a vidim najprv prvy, kusok sa posuniem a vidim druhy komin. Su krasne farebne a vyerodovane. Orientacne ich zameriavame. Prvy ma dlzku 3,2 m, druhy 2,2 m o sirke 0,8 x 0,5 m. Spolu so spodnou puklinou a kominmi ako tvar obratenych nohavic. Pomenovanie Nohavicova jaskyna. Celkova dlzka l0,22 m.

Po vylezeni z jaskyne schadzame po mokrej skale smerom dolu. Rozmyslame o fotografovani vchodu, ako fotografovi ostava len na mne vylezenie na blizky strom. Pomalicky leziem po mokrych konaroch az vidim otvor jaskyne. Jednou rukou sa drzim okolo stromu, druhou pridrzam fotak. Stabilita na mokrom konari nie je ista ale po chvili stlacam spust. Potom pomaly leziem dolu, bolo to problematicke. Balime a za sustavneho mrholenia kracame lesnou cestou okolo Partizanskych bunkroch kde sa pred prudkym dazdom schovavame. Pritom rozmyslame, ze tu urobime sondovacie prace.

Spoznavanie inych krasovych uzemi.

V kazdej skupine chodia jaskyniari aj na turistiku, bud priamo s nejakou organizaciou turistov, alebo samostatne s rodinou na vylet po krasach dolin a vrcholov. Nie je tomu inak ani u nas. Okrem toho radi spoznavame krasove i nekrasove oblasti pohoria Ziar, susediacej Lucanskej Malej Fatry a blizkych Strazovskych vrchov ale aj inych pohori. Zaujimaju nas vystupy na vrcholy s vyssou nadmorskou vyskou. Tieto akcie su skor turisticko spoznavacie s moznostou objavenia novych jaskyn.

Jeden z dohodnutych vyletov na vrchol Vysehrad sa nekonal, pretoze pri prezerani mapy okolia obce Vysehradne a zisteni, ze tam sa nachadzaju skalne brala s moznostou otvorov jaskyn isli sme na to miesto. O jaskyniach tam nachadzajucich sme nemali ziadne poznatky.

Po dohode so soferom expresneho autobusu vystupujeme na zastavke v obci Vysehradne. Hned za zastavkou je betonova cesta, ktora pokracuje okolo starej zchatranej budovy na luky. Tu odpocivame, pritom si prezerame mapu 1 : 25 000. Zistujeme, ze skalky su po pravej strane Vysehradskeho potoka v nepomenovanej dolinke vo svahu koty Cierny les ( 721 m ). Pri usti dolinky na ohradenej luke je zdroj pitnej vody a nad nou skalny masiv, v ktorom sa crta jaskynny portal. Lano so sebou nemame takze k vyssie polozenym otvorom sa nedostaneme. Prezliekame sa a ideme na prvy prieskum, ja a mlady Dusan spodnou castou, Jozko a Dusan po vrchole skal.

Prvu nachadzame malu puklinu trojuholnikoveho tvaru. Pomenovanie dostala Uzka jaskyna.

Vstup je mozny iba plazenim do dlzky 4 m a dalsiemu postupu brani zo stropu visiaci kamen, za ktorym vsak jaskyna pokracuje dalej. Dno je sypka sutina so strkom.Vo vnutri nie je ziadna vyzdoba.

Druha nami preskumana je situovana iba kusok od prvej jaskyne. Vstup do nej je mozny znovu len plazenim. Priestory su mokre, na konci vobec neprielezne. Miestami drobne sintrove nateky.

Pracovne pomenovanie Plazivkova jaskyna, orientacne zamerana s dlzkou 8,22 m. Mozno to bolo iba zdanie, ale na konci neprielezneho otvoru, ktorym jaskyna pokracuje dalej akoby sme poculi hukot vody (blizko je zdroj pitnej vody). Snad v tejto jaskyni je mozne pokracovanie az po rozsireni uzkej pukliny.Vedla vchodu je dalsi uzky otvor pokracujuci asi 2 m, v ktorom je dobre pocutelna ozvena akoby z vacsieho priestoru.

Jozef s Dusanom prechodom po vrchole preskumali jaskynu s dvomi vchodmi. Vyzdoba je sintrova, miestami ziva. Priestor na konci je zasintrovany a konci uzkymi neprieleznymi puklinami. Zamerana dlzka je 9 m. Pomenovanie dostala Duodiera. V case nasich navstev tam bol netopier.

Po preskumani vsetkych otvorov schadzame na cestu pritom konstatujeme ze v buducnosti urobime podrobnejsi prieskum v strednych castiach skalneho utesu zlanenim z vrcholu do viditelnych portalov.

Pokracujeme lesnou cestou dalej, viditelnost je vyborna pretoze stromy su bez listia. Dalekohladom pozorujeme okolie. Vyssie vo svahu vidime roztrusene skaly, kracame k nim. Obchadzame dalsi skalny utes a prichadzame na vrchol, z ktoreho je pekny vyhlad. Oproti vidime skalu ale nic zaujimave. Pokracujeme po vrchole Cierneho lesa a nakoniec schadzame dolu do doliny a potom po luke do obce Vysehradne. Autobus nam nejde a tak peso do Nitrianskeho Pravna. Tak skoncila pekna akcia.

Ako sme merali Temesske jaskyne.

Po prvy krat sme Temessku skalu ( 910 m) navstivili v roku 1995 na spolocnom vylete so ZO SZOPK A.Kmeta. Skala je situovana SV od obce Temes v Strazovskych vrchoch. Dovod navstevy, je spoznanie nachadzajucich sa tam jaskyn, v ktorej jednej z nich podla kamarata Laciho je velmi hlboka priepast ( asi 9O m ). Dve jaskyne su situovane pod vrcholom, prva je v malej rokline, druha za hranou v stene. Na prvej akcii boli nami obe jaskyne zamerane len orientacne pouzitim pasma a geologickeho kompasu. Podrobnejsi prieskum kvoli nedostatku casu nebol vykonany, avizovana priepast nebola nami objavena. Dalsia nasa navsteva bola az v roku 1998 s cielom presneho zamerania a nakreslenia planu.

V jeden septembrovy tyzden sme na schodzke planovali dvojdnovku na Temes. Akcia naplanovana na dokumentacne prace a prekopanie zavalu z kamenov v najspodnejsom mieste jaskyne v rokline.

Z akcie vsak vzislo pretoze slialene rastli suchohriby a dubaky. Namiesto akcie sli sme do Skleneho na hriby s tym, ze na Temes pojdeme v nedelu poobede Matovym autom.

V stanovenu hodinu je sofer Matko a Dusan v aute, Jozef a ja prichadzame o par minut neskorsie. Este potrebne tankovanie a konecne vyrazame prec smerom na Prievidzu. Chvilka cesty a sme v Temesi. Veru do dediny je poriadne stupanie a bicyklom az sem to veru nie. Na konci obce odstavujeme auto, vyberame potrebnu vystroj a pred vystupom na vrchol sa posilnime mojim zameskanym "meninovym" .

Kracame cestou po luke s miernym stupanim, pred sebou v plnej krase vidime Temessku skalu. Batohy s jaskyniarskou vystrojou a prevysenie asi 400 m na vrchol nam davaju riadnu zaberacku. Najhorsie stupanie je na zaciatku lesa a preto s dost velkou zatazou kazdu chvilu oddychujeme. Konecne na vrchole. Po kratkom oddychu a obcerstveni sa prezliekame, pripravujeme karbidky a meraci material. Dusan ma mensie problemy s vyvijacom, stiahnuta a dobre umiestnena gumicka s pumpicky, presne tam kde nema byt. Matko ako hlavny merac mi prikazuje: " Navrtaj a osad 0-ty bod pre obe jaskyne".Chvilu rozmyslam, hladam vhodne miesto, Mato prichadza za mnou a spolocne nachadzame miesto pre bod.

Jaskyne v Temesskej skale. Samotny otvor je v malej Rokline pri bode c.2. Vstup do jaskyne je mala priepasticka o hlbke 1,2 m. Stadial smeruju dve chodby, vlavo 30 - 8O cm vysoka a 1 m siroka, ktora spada sikmo dolu a je spojena s hlavnou chodbou. Druha, hlavna spada tiez sikmo dole, miestami siroka 2 - 3 m s vyskou v najspodnejsej casti 5 m, kde dno je zaval z kamenov. Predpokladane miesto kde sa avizovana priepast moze nachadzat, pretoze stena tu spada sikmo pod zaval. Vyzdoba je skromna, v lavej strane biele sintrove nateky a pred koncom svetlohnedozlte hrasky. Dlzka jaskyne s bocnymi chodbami je 28,585 m.

Od 0-teho spolocneho bodu je hlbka - 13.355 m.

Po zamerani prvej vychadzame von uz za tmy. Vonku dost neprijemne poprchava. Male obcerstvenie s oddychom nam dava nove sily pre zameranie druhej jaskyne, ktora je situovana za hranou rokliny.

Jaskyna V stene ma rutivy charakter, priestory su bez vyzdoby. Od bodu c.12 pokracuju meandrom do hlbky 4 m dalej je vacsi priestor, ktory sa zuzuje do neprieleznej pukliny, z ktorej vial citelny prievan.

Dlzka od bodu c.9 je 17 m, s hlbkou 5 m. V oboch jaskyniach sme zaregistrovali netopierov. Unaveni vychadzame von a spokojny, ze obe jaskyne su konecne zamerane. Celkove zamerali sme 64,75 m polygonoveho tahu, je osadenych 14 stabilizovanych a 20 nestabilizovanych tachymetrickych bodov.

Doma nam ostava len presne nakreslenie planu jaskyn, ktory je v sucasnosti nakresleny podla vypoctov suradnic pouzitim tabulkoveho procesora Excel.

Z Temesskej skaly schadzame pri svetlach karbidiek. Davame pozor, pretoze prudky skalny svah je klzky. Lesny chodnik je rozbahneny ale bez problemov schadzme po luke k autu. Balime a odchadzme domov. O 22.30 hod. zastavujeme pod zeleznicnym mostom v Handlovej a este stihneme vypit jedno chladene orosene pivo v tzv. "Modrom domceku". Dalsiu navstevu tejto lokality chystame v zimnom obdobi za ucelom zistenia prievanu, fotodokumentacie priestorov jaskyn, ktora nebola predtym nami vykonana a hlavne sondovacie prace za ucelom objavenia avizovanej priepasti. Aj ked viaceri clenovia vravia, ze slapat s plnou polnou na Temessku skalu uz nikdy viac - viem ze tam pojdeme.

Jaskyna pri Fackovskom sedle.

Na jaskynu pri Fackovskom sedle nas dlhsiu dobu upozornoval nas clen skupiny Dusan. Nevedel kde sa presne nachadza, pretoze naposledy tam bol pred 10 -12 -timi rokmi. Vedel, ze je situovana blizko Fackovskeho sedla niekde pod vrcholom Homolka v Strazovskych vrchoch v casti Mala Magura.

V jedno marcove v handlovskej kotline zamracene rano sa uz vopred dohodnuty Jozef, Dusan a ja vyberame Matkovym autom. Spolocne s nami cestuje aj pes Billy, ktory musi mat na sedadle svoje stabilne miesto. A to nevedel co ho caka potom pri vystupe na Klak. Cesta prebiehala vyborne a od obce Klacno pozorujeme zasnezene lesy. Po lavej strane cesty smerom k sedlu vidime nejake skalne bralo. Nezaujimalo nas, pretoze jaskyna mohla byt aj inde. Po prichode ku chate na Fackovskom sedle zaparkujeme, berieme batohy a pomalym krokom okolo chaty stupame do kopca smerom na vrchol Homolka. Uz sme boli asi v polovici vrcholu na nejakej vyhliadke a pred sebou vidime skalne bralo, ktore bolo viditelne z cesty. Dusan chvilku rozmysla, hovori ze tam asi bude jaskyna. Prudko zostupujeme dolu cez husty mlady porast s trnim. Prichadzame na chodnik. Kracame po nom a pred sebou vidime oproti vo svahu spominanu skalu. Prichadzame k nej obzerame a zistujeme, ze skala je nadherne dierkovana, vyerodovana. Vystupujeme na vrchol skaly, z ktorej je nadherny vyhlad. V case nasej druhej navstevy tam rastla skupinka Ponikleca bieleho.Zostupujeme dolu okolo skaly az prichadzame k velkemu jaskynnemu portalu.

Vlavo vyssie v skale je okno, ktore je spojene s vrcholovou vyhliadkou. Dalej pred sebou vidime vyklenok tzv. bivak na prenocovanie nahodnych turistov.. Malym rebrikom vstupujeme do vyklenku, skladame batohy. Hned pri ohnisku je turisticka krabica a v nej dennik. Z neho usudzujeme, ze skaly sa nazyvaju Havranie, Slnecne, Biele ale aj Janosikove. Tieto skaly sa nachadzaju blizko vrcholu s kotou 866 m, mozny nazov Medvedie.

Jaskyna Muchova diera v Havranej skale. Orientacne meriame dlzku a smer, priestory robime kolmickovacou metodou, neskorsie uz pouzivame bansky zavesny kompas a sklonomer. Dlzka zameraneho polygonoveho tahu je 43.73 m. Biela sintrova vyzdoba sa nachadza pri bode c. 1. V case nasej navstevy tu bola vytvorena prekrasna ladova srien s excentrickymi ladovymi stalaktitmi. Nakoniec robime fotodokumentaciu priestorov a balime, pretoze nas caka vystup na Klak (1351 m).

Naspat sa vraciame popri skale, dalej po spomenutom lesnom chodniku, ktori sa po vrstevnici toci az vychadza z lesa von na luku pred chatu na Fackovskom sedle. Skoda, ze sme skor nevedeli o tomto chodniku. Pred narocnym vystupom na vrchol Klaku oddychujeme, male obcerstvenie na chate nam neuskodi. Vonku pozerame na vrchol, ktory je cely v hmle. Postupne sa hmla dviha a my stupame hore pomalym krokom v hlbokom snehu. S nami aj pes Billy, ktory to ma z nas najtazsie. Na vrchole nas caka krasna odmena v podobe prekrasneho, siroko-dalekeho vyhladu. Vyhlad na zasnezene lesy je naozaj nadherny, pretoze na vrchole svieti slnko a pofukuje mierny vetrik. Oddychujeme pritom si urobime spolocnu fotografiu a schadzame pomalym krokom cez carokrasnu zasnezenu prirodu. Fotografujeme snehom zaviate stromy. Ale najviac mna mrzi, ze nemame sebou stativ a videokameru. Videosnimky by boli viac zaujimavejsie. Postupne kracame dolu, miestami oddychujeme, cakame pretoze pes Billy to ma veru dost tazke. Konecne pri aute, nasadneme a ideme domov. Tak skoncila pekna pre vsetkych zaujimava akcia.

Jaskyne na Jankovych lazoch.

Kvoli svojmu zamestnaniu chodi Dusan po roznych castiach lesov v okoli Handlovej. Neraz natrafi na malicke otvory. Nedavno pri pileni lesnych porastov nad rekreacnou oblastou Remata nasiel v lese vacsi vstupny otvor, ktory bol zaneseny zeminou a na okoli v lese asi 10 malych otvorov v zemi. Zaujimavostou je, ze nad nimi vo svahu je miesto, kde sneh v zimnom obdobi je roztopeny. Nedavno nam to miesto ukazal.

Jaskyne Na Jankovych lazoch. V skale sa nachadzaju dva otvory. Vpravo je uzky otvor akurat na plazenie asi do dlzky 4 m. Vlavo pred sebou vidime vacsi vstupny vchod, ktory je vsak zaneseny humusovitou zeminou. Na dalsich akciach tu robime sondovacie prace. Prehlbujeme dno a dostavame sa dalej. Napravo aj nalavo su uzke pukliny. Dno prehlbujeme smerom k pravej dutine. Je mozne naplazenie do dlzky 2 m. Kvoli vacsiemu priestoru rozsirujeme cely vstupny otvor. V lavej strane sa dostavame hlbsie do dna kvoli lepsiemu naplazeniu sa do pukliny.Dno tu dost silno duni. Zo dna vykopavame aj biely rozomlety prach. S urcitostou vieme, ze je to kremicity prach, pretoze skala je z kremena a miestami je pekne vyerodovana.

Oba otvory sa nachadzaju uz v nekrasovych horninach blizko chotarnej doliny, z ktorej vyteka potok.. Bolo zistene, ze v potoku sa nachadzaju drobne kusky vapencov.

Zaver.

Trojka je uzatvorena dobrym uzaverom. Dalsie pokracovanie je mozne snad v zaplavenom sifone, v ktorom je riedke ilovite blato. V tychto uzkych puklinach nie je mozne ho kde davat. Nad sifonom je komin a za nim uzka pritokova chodbicka ledva tak na plazenie.Tu vsak nalavo v komine je zaval. Dalej vsak nebol nami vykonavany prieskum kvoli zavalu. Cinnostou vody sa teraz v jarnych mesiacoch zrutila cast steny a stropu hned za murovanou klenbou pred Esickom vo vstupnom otvore pod sachtou.

Z toho vyplyva, ze prieskum na Raztocianskych lazoch je pozastaveny. Preto akcie pozostavaju z nenarocnej cinnosti v inych krasovych a nekrasovych uzemiach. Mozno pred sebou mame este dalsie nepreskumane uzemia a jaskyne. Na niektore nove otvory nas mozno upozorni Dusan, ktori stale sa tula po horach a nove jaskyne ma zase v talone.


________________________________
Posledna zmena: 28. III. 2000 E.Kladiva, 2000.