Číslo: 1/2011
Titulná strana

Štúdie a články

    Recenzie a anotácie

    Správy

      Správy

      Správa z medzinárodnej konferencie „Právo a jeho prostredie“

      Marián Kropaj, marian.kropaj@gmail.com

      Ústav štátu a práva SAV (Slovenská akadémia vied) zorganizoval v dňoch 6. – 8. apríla 2011v Tatranskej Štrbe medzinárodnú konferenciu Právo a jeho prostredie. Nadviazala na predchádzajúce odborné stretnutia z oblasti teórie štátu a práva, ktoré tento ústav organizuje v dvojročných intervaloch nepretržite od roku 1987.[1] Účastníkov konferencie privítal jej vedecký garant JUDr. Eduard Bárány, DrSc., ktorý uviedol nového riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV prof. JUDr. Jána Švidroňa, CSc.

      J. Švidroň sa poďakoval všetkým, ktorí prijali pozvanie a prišli na konferenciu. Vyjadril tiež úctu všetkým, ktorí v tomto smere dlhodobo vyvíjali úsilie, na ktoré konferencia nadväzuje. Vo svojom príhovore načrtol niekoľko úvah, ktoré označil podtitulkom: Nové výzvy pred právnou vedou na základe porovnania chceného v roku 1989 a dosiahnutého v roku 2011. Vyzdvihol širokospektrálnosť programu konferencie, jeho premyslenosť a inšpiratívnu pripravenosť. Predstavil konferenciu ako široko adresovanú výzvu nielen pre rôzne špecializované právne i iné vedné odbory, ale aj pre ich interdisciplinárnu spoluprácu. Zamyslel sa nad tým, čo by malo byť výsledkom a cieľom konferencie – v informačnom, právnom, ekonomickom, vedecko-technickom a kultúrnom priestore, v ktorom dnes žijeme. Nastolil aj otázku kvality právnickej profesie a zmyslu právnického povolania dnes v našom prostredí.

      Vhodne zvolená téma poskytovala široký priestor pre rozvíjanie dialógu a spoločné hľadanie východísk z dlhodobejšie diskutovaných problematickejších oblastí práva a prostredia, v ktorom právo pôsobí, vrátane jeho medzinárodných a európskych súvislostí.

      Program konferencie bol rozdelený do troch pracovných dní. Prednášky, ako aj spoločné diskusie poslucháčov s prednášajúcimi, pre ktoré bol vytvorený priestor po každej prednáške, poskytli možnosti na ďalšie rozvíjanie súvisiacich otázok. Diskusia, ktorá sa rozvinula, bola podnetná, plná rôznych úvah i polemík.

      Rokovanie v prvý deň konferencie prebiehalo v kongresovej miestnosti pod vedením moderátora JUDr. PhDr. Zdeňka Masopusta, DrSc., filozofa a právnika z Ústavu štátu a práva Akadémie vied ČR v Prahe, ktorý ponúkol niekoľko úvah o práve a jeho prostredí. Situáciu v Českej republike po dvadsiatich rokoch od nežnej revolúcie označil za „podbízivý antietatizmus“, v ktorom je štát vnímaný v tom lepšom prípade ako nutné zlo a právo sa niekedy chápe ako zlodej našej slobody. Pre súčasnú spoločnosť sú charakteristické pojmy ako euroskepticizmus, ktorý môže znamenať hľadanie tretej cesty vedúcej do tretieho sveta a stredový extrémizmus.

      Prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc., dekan Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, predniesol príspevok Sociální prostředí a recentní právní systém České republiky. Zamýšľal sa v ňom nad vplyvom zmien sociálnych faktorov, najmä technologických, ekonomických, politických a kultúrnych na zmeny prebiehajúce v práve. Osobitný význam venoval právnej vede a vysokoškolskému vzdelávaniu. Podľa neho vysoká dynamika v sociálnom prostredí sa premieta aj do dynamiky práva. V rámci transformačného obdobia poukázal na dôsledky deetizácie, resp. liberalizácie, europeizácie a globalizácie na zmeny realizované v oblasti práva. Právo prestáva byť nositeľom právnej istoty, čo sa prejavuje v oblasti zmeny vzťahov súdnej moci a legislatívy. Posilňovaním právneho pragmatizmu a utilitarizmu dochádza k oslabovaniu regulatívnej funkcie práva. A. Gerloch poukázal na nereálnu snahu chrániť súkromné právo pred veľkou dynamikou zmien v oblasti verejného práva. Nezávislé uplatňovanie súkromného práva na verejnom práve je iluzórne, nereálne, navyše naráža na ústavnoprávne obmedzenie a Listinu základných práv a slobôd. V závere vystúpenia A. Gerloch uvažoval nad procesmi sociálnej dynamiky.

      Ako ďalší vystúpil JUDr. František Cvrček, CSc. z Ústavu štátu a práva AV ČR (Akademie vied České republiky)v Prahe, pôsobiaci na Právnickej fakulte Západočeskej univerzity v Plzni. Zaoberal sa témou Stabilita právního řádu a neodpovedné právní experimenty. Podrobne porovnal pripravený návrh nového českého občianskeho zákonníka s predchádzajúcimi občianskymi zákonníkmi platnými v ČR. Ponúkol výsledky vedeckej štúdie, vypracovanej najmä na základe využitia metód štatistiky, komparácie terminológie, analytickej, právnokomparatívnej a historickej metódy. Legislatívny vývoj po roku 1989 označil za nezodpovedné experimentovanie a totálnu nekoncepčnosť. Politicky sa tomu zabrániť nedá, pretože každá vláda predkladaním a schvaľovaním nových právnych predpisov vytvára dojem, že niečo robí. Nedoceňujú sa pritom negatívne dôsledky tohto stavu v oblasti judikatúry, tvorby učebníc a komentárov. Poukázal tiež na to, že právo nie je iba súborom právnych termínov, ale aj vzťahov, ktoré medzi nimi existujú.

      JUDr. Eduard Bárány, DrSc., z Ústavu štátu a práva SAV predniesol príspevok Právo a jeho prostredie: štruktúra témy. Štruktúra práva je poznateľná z pohľadu práva, ale zodpovedanie otázok „prečo a načo“ nie je možné len z pohľadu právnej vedy. Poukázal na nesebestačnosť právnej vedy a potrebu vnímania aj iných odborov. Najmä filozofie, sociológie, právnej teórie a právnej filozofie. Vzťah práva a jeho prostredia je vzťahom právnej vedy a právneho myslenia, resp. ľudského poznania. E. Bárány rozvinul tiež úvahu o vzťahu práva a človeka. Zdôraznil pritom význam rozvíjania právnoteoretických a právnofilozofických otázok. Osobitný význam venoval normatívneho systému práva.

      Doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc., sudca Ústavného súdu SR, sa vo svojom referáte zaoberal Politickým prostredím a jeho vplyvom na rozhodovaciu činnosť ÚS SR. Podľa L. Orosza je politické prostredie tvorené princípom slobodnej súťaže politických síl. Poukázal na podmienenosť všetkých štátnopolitických procesov, vrátane tvorby a aplikácie práva politickým prostredím. Súdna moc by mala byť neutrálna. Zaoberal sa mierou využívania možnosti obracania sa politickej menšiny na ústavný súd v rôznych štátoch sveta. Iniciovanie konaní pred ústavným súdom podmieňujú viaceré faktory, ktorým vo svojom príspevku venoval bližšiu pozornosť. Medzi ne zaraďuje najmä: mieru akceptácie názorov politickej menšiny v štandardnej politickej situácií; spôsob uplatňovania verejnej moci politickou väčšinou; úroveň politickej a právnej kultúry voličskej základne; stratégiu a taktiku politickej menšiny; autoritu ústavného súdu. Tieto faktory pôsobia v jednotlivých krajinách veľmi odlišne. L. Orosz upozornil na ústavné spory s politickými dimenziami, ktoré za posledné roky boli predmetom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.

      So záverečným príspevkom v prvý deň konferencie vystúpil JUDr. Boris Balog, PhD. z Kancelárie Národnej rady SR a Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave s príspevkom Tajné hlasovanie v parlamente (ako právo nezodpovedajúce spoločnosti, kde platí). B. Balog poukázal na výsledky komparatívnej štúdie realizovanej v krajinách EÚ k otázke verejného a tajného hlasovania v zákonodarných zboroch. Zaoberal sa aj analýzou rokovacích poriadkov platných na Slovensku a podrobnejšie sa tiež zameral na funkcie, ktorých kreovanie patrí do personálnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.

      Po skončení plenárneho zasadnutia sa konala všeobecná rozprava, v ktorej sa nastolili viaceré ďalšie zaujímavé podnety.

      Program konferencie bol v ďalších dvoch dňoch rozdelený do troch paralelných sekcií, v ktorých účastníci riešili špecializovanejšie otázky teórie štátu a práva, ale aj pozitívnoprávnych disciplín verejného a súkromného práva. Spravidla po každom príspevku prebiehala inšpiratívna diskusia. Autor tejto správy sa zúčastnil rokovaní v sekcii pracovne označenej písmenom „B“, ktorej dopoludňajšie rokovanie viedla doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc., dekanka Právnickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

      Ako prvý v tejto sekcii predniesol príspevok prof. JUDr. PhDr. Miloš Večeřa, CSc., právnik a sociológ, vedúci Katedry právnej teórie Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, na tému Právo a společnosť. Venoval v ňom pozornosť jej mnohým právnoteoretickým, právnofilozofickým a právnosociologickým hľadiskám. Osobitne sa zaoberal otázkami právnej kultúry, právnej vedy, identity človeka, kapitalizmu, ale aj otázkami hodnôt. Porovnal vznik kapitalizmu v ponímaní Maxa Webera a Karola Marxa. Zatiaľ čo M. Weber spojil jeho základy s duchovnými momentmi, K. Marx s materiálnymi momentmi. Morálny rozmer protestantskej etiky prejavujúcej sa najmä v racionálnom hromadení majetku implicitne viedol k vzniku kapitalizmu. V súčasnej spoločnosti sa v dôsledku viacerých faktorov menia funkcie práva. Kríza racionality, straty viery v pokrok a relativizácia pravdy obracajú pozornosť na právo ako jediný normatívny systém so všeobecnou záväznosťou. Právo však nie je schopné nahrádzať morálnu, resp. hodnotovú zodpovednosť. M. Večera rozvinul tiež otázky moderny, postmoderny a postmoderných výziev v práve.

      Doc. JUDr. Vladimír Zoubek, CSc. z Policajnej akadémie ČR v Prahe predniesol príspevok Prostředí práva a prostředí bezpráví. Zaoberal sa mnohými súčasnými otázkami najmä z globálneho pohľadu. Pozornosť venoval tiež súčasným posunom v oblasti právnej vedy, vzťahom medzi právnymi a neprávnymi prameňmi. Sekularitu a zosvetšťovanie štátu a štátnej moci považuje za veľkú slabinu Západu. V. Zoubek ponúkol účastníkom konferencie viaceré otázky na zamyslenie. Uvažoval najmä nad vzťahom medzi právom a právnou axiológiou, svetovým právom, bezpečnosťou a vynútením svetového poriadku. Osobitnú pozornosť venoval axiologickým pravidlám v práve a uvažoval nad tým, čo presadzuje a chráni západná civilizácia. Prostredie práva súvisí so suverenitou. V závere uvažoval nad miestami, kde nepôsobí právo. Obáva sa bezprávia a možného nástupu nových totalitných vodcov.

      Mgr. Barbora Vacková, Ph.D. z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne a JUDr. Mgr. Martin Škop, Ph.D., právnik a sociológ z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, spoločne predniesli príspevok na tému Jazyk, zkušenosť, právní hermeneutika (jako součást vztahu práva a společnosti). B. Vacková a M. Škop uvažovali nad schopnosťou vyjadrovať sociálne vzťahy prostredníctvom jazyka. Skúmanie práva považujú za skúmanie jazyka. Právo vnímajú ako umenie, ktoré má jazykové prvky a čerpá zo základov ľudskej kreativity a pomocou nej dokáže pretvárať svet. Pre právny jazyk sú veľmi dôležité metafory a symboly. Metafory odkazujú na spojitosť práva s prírodou, cez symboly sa právo stáva prírodou.

      Popoludňajšie rokovanie sekcie „B“ viedol JUDr. Mgr. Martin Škop, Ph.D.

      JUDr. Kamila Bubelová, Ph.D., vedúca Katedry teórie práva a právnych dejín Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, predniesla príspevok na tému Ochrana svobody vyznání v ateistickém státě. Poukázala na to, že Česká republika neuznáva kresťanské tradície, pretrváva nízka znalosť o náboženstve, v dôsledku čoho dochádza často k nepochopeniu. K. Bubelová vymedzila základné rozdiely medzi dogmou cirkvi a doktrínou cirkvi. Poukázala na opodstatnenosť rozlišovania pojmov kánonické, konfesné, cirkevné a konkordátne právo, rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou spovede. Exkomunikáciu treba vnímať ako zákaz prístupu k sviatostiam, nie vylúčenie z cirkvi. Z. Bubelová sa zaoberala tiež niektorými podmienkami platnosti manželstva podľa svetského práva a podľa kanonického práva. Porovnala tiež pojmy laický, ateistický, sekulárny a liberálny štát. Pojem laický štát, používaný Ústavným súdom ČR, neodporúča používať z dôvodu, že opakom laického štátu je kňazský štát, čo nevyjadruje to čo sa chce vyjadriť ako opozitum. Podrobnejšie sa tiež venovala ochrane slobody vyznania, spovednému tajomstvu, sexuálnej výchove na školách a pracovnoprávnym pomerom duchovných osôb. V závere nastolila otázku významu hodnôt a hodnotového systému pre štát a človeka. Predstavuje relativistická etika hodnoty, o ktoré sa môže štát oprieť? Podľa K. Bubelovej štát potrebuje cirkvi a v sporných prípadoch cirkvi potrebujú štát.

      JUDr. Mgr. Daniel Krošlák, PhD., LL.M., z Katedry teórie práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave predniesol príspevok Právo a kultúra. Človeka stavia na prvé miesto a až následne treba vnímať všetko ostatné. D. Krošlák poukázal na rozhodnutiach súdov v niektorých trestnoprávnych veciach na význam práva a kultúry. Rozhodovanie súdu bolo ovplyvnené kultúrnym pozadím páchateľov trestných činov. Kultúrne faktory ovplyvnili najprv kvalifikáciu trestného činu a následne tiež výšku uloženého trestu. Uvažoval aj o tom, či orgány činné v trestnom konaní a súdy majú zohľadňovať odlišné kultúrne pozadie páchateľov, či treba pri osobách pochádzajúcich z kultúrne odlišných krajín zohľadňovať predstavy právneho štátu, z ktorého imigrant pochádza.

      JUDr. Tomáš Pezl z Právnické fakulty Západočeskej univerzity v Plzni predniesol príspevok Vztah mezi náboženským právem a právem státu – případ Izraele. Venoval sa najmä činnosti rabínskych súdov, ktorým je zverená rozhodovacia činnosť aj nad 80 % neveriacich ľudí. Túto skutočnosť považuje za prejav diktatúry veriacich nad neveriacimi. Poukázal na nerešpektovanie niektorých zásad civilného práva najmä v oblasti rodinného práva. Podľa T. Pezla prienik štátneho a cirkevného práva vyvoláva latentný konflikt.

      Mgr. Jakub Drábek z Univerzity J. A. Komenského v Prahe sa vo svojom referáte zameral na Vztah práva a spravedlnosti. Uvažoval nad tým, či pozitívne právo chráni individuálne práva každého jednotlivca. Upozornil na to, že ľudia sa často domáhajú svojich práv, ale neuvedomujú si aj s nimi súvisiace povinnosti. Poukázal na skutočnosť, že historický vládca bol zákonodarcom i sudcom. V súčasnosti existuje oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, pričom nie je zrejmé, ktorá moc zabezpečí rovnoprávne postavenie pred súdom a spravodlivosť. V závere svojho vystúpenia vyzval na zjednodušenie systému, zrušenie zlých a hlúpych zákonov a zverenie sa do moci justície. Účastníkov sekcie J. Drábek šokoval vyhlásením: „Zrušený zákon, dobrý zákon.“ Poukázal aj na potrebu lepšieho prepojenia histórie a informačných trendov.

      JUDr. Mgr. Ján Šmíd, Ph.D., právnik a politológ z Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe, predniesol príspevok Politické predstavy o spravedlnosti a jejich vliv na právní systém. Uvažoval v ňom nad mierou súdnej tvorby práva. Upozornil, že nedôvera voči súdom pochádza z čias francúzskej revolúcie, kedy došlo k odstráneniu súdnych orgánov. Súdy ako stabilizačné a ochranné prvky človeka pred legislatívou a exekutívou tvorili veľkú prekážku revolucionárov.[2] Pred francúzskou revolúciou bol európsky právny systém tvorený prevažne súdmi. V novoveku sa pohľad na právo zmenil. J. Šmíd poukázal na koncepty T. Hobbesa, I. Kanta a F. Hegla. Zmenili sa zákony a ich podstata. Písané právo je odrazom víťazných väčšín. Zákon je výrazom momentálneho politického rozloženia síl v zákonodarnom zbore. V súčasnom pomernom volebnom systéme hája politické strany záujmy segmentov, ktoré ich zvolili. Akú autoritu potom môže mať takéto právo, okrem toho, že je vynucované štátom? Podľa J. Šmída sudcovská tvorba práva nenarúša systém deľby moci medzi legislatívou, exekutívou a justíciou. Naviazanie demokracie na hodnoty považuje za nespochybniteľné. Podľa neho nie je podstatné, ako sú jednotlivé moci v štáte usporiadané, ale či funguje politický systém. História potvrdila, že anglosaský právny a politický systém je oveľa stabilnejší ako kontinentálny právny a politický systém. V závere J. Šmíd deklaroval potrebu otvorenia cesty väčšej súdnej tvorbe práva.

      Posledný deň konferencie viedol rokovanie sekcie „B“ JUDr. Eduard Bárány, DrSc.

      Mgr. Bc. Lucia Berdisová, PhD. z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Ústavu štátu a práva SAV predniesla príspevok Právo, normativita a subjektivita v prostredí multiplayer online roleplaying hier – metodologické poznámky k ďalším skúmaniam. Uvažovala nad možnosťou pôsobenia práva v multimediálnom prostredí. Poukázala na príklady, kedy mnohí ľudia trávia vo virtuálnom svete viac času ako v reálnom svete. Jednotliví hráči prenášajú do virtuálneho sveta na počítačovú postavu vlastnú identitu a mnohí hráči virtuálny svet zamieňajú za reálny svet. Nastolila otázku, či ide o obyčajné hranie počítačových hier, či nejde o vznik komunity a či by právo nemalo regulovať aj túto komunitu.

      JUDr. Michal Šejvl, Ph.D. z Ústavu štátu a práva Akadémie vied v Prahe sa vo svojom referáte zameral na Jednací síň jako jeden z „prostorů spravedlnosti“. Načrtol historický vývoj súdnych siení v jednotlivých krajinách Európy a sveta, poukázal tiež na výrazné vplyvy náboženstva na stavbu a charakter súdnych siení. Porovnal architektúru súdnych siení vo viacerých krajinách. Uvažoval, či má nejaký praktický zmysel súčasné usporiadanie súdnej siene.

      So záverečným príspevkom v sekcii „B“ predstúpila JUDr. Jana Ondřejková, z Katedry politológie a sociológie Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, ktorá sa venovala problematike Práva v kontextu – výuka společenských věd na právnických fakultách. Prezentace výsledku projektu specifického vysokoškolského výzkumu na Katedře politologie a sociologie PF UK Praha. Na niekoľkých rozhodnutiach Ústavného súdu ČR priblížila akútnu potrebu širšieho mimoprávneho vzdelávania právnikov. Najmä politické aspekty považuje za veľmi dôležité. Ich znalosť zlepšuje schopnosť dobrej a účinnej argumentácie. Na príklade európskej integrácie poukázala na nutnosť poznania širších vzťahov a historických aspektov. J. Ondřejková informovala tiež o výsledkoch výskumu súvisiaceho s predvídateľnosťou rozhodovania ústavného súdu. Z výsledkov vyplynulo, že politológovia dokážu v podstatne vyššej miere odhadovať rozhodovanie ústavného súdu. Až 75 % z nich správne odhadlo konečné rozhodnutie, pričom rovnako správne predpokladalo rozhodovanie ústavného súdu len 59 % právnikov. Znalosti politológov o tom, odkiaľ sudcovia pochádzajú, aké strany ich nominovali, aké politické a ekonomické pozadie stálo za ich zvolením do funkcie sa ukázali ako podstatne dôležitejšie faktory vplývajúce na výsledok rozhodnutia ako znalosti právnikov, ktorí poznajú rozhodovanie sudcov a kontinuálnejšiu znalosť rozhodovacej činnosti ústavného súdu. V tejto súvislosti uvažovala tiež nad tým, ako sa majú zistené poznatky pretaviť do prípravy študijných programov na právnických fakultách. Podľa J. Ondřejkovej sa právna veda nesmie rozplynúť v iných spoločenských vedách, právo treba odlíšiť od atribútov sociálnej reality. Na druhej strane treba dbať o to, aby právnici poznali spoločenskú realitu a tak mohli oveľa lepšie formulovať svoju argumentáciu. J. Ondřejková priblížila aké „predmety v kontexte“ sa učia na iných právnických fakultách v Európe a vo svete. Rozvíjanie kontextuálneho prístupu je dôležité z mnohých dôvodov.[3]

      Na konferencii odznelo mnoho podnetných a inšpiratívnych príspevkov aj v ďalších sekciách A a C., ktoré z organizačných dôvodov prebiehali súbežne. Autor tejto správy sa však musí obmedziť len na podanie informácií o priebehu sekcie, ktorej sa priamo zúčastnil. Ide o čiastkovú správu z časti konferencie, ktorá prebiehala paralelne v troch sekciách. Správy o priebehu ďalších dvoch sekcií budú uverejnené v časopise Právny obzor. Komplexný pohľad na túto konferenciu však ponúkne záujemcom zborník, ktorý z nej Ústav štátu a práva SAV pripravuje. Môže tiež viesť k prehlbovaniu aj ďalšej interdisciplinárnej spolupráce medzi odborníkmi z právnej vedy a ostatnými spoločenskými vedami (filozofia, morálna etika, logika, psychológia, sociológia, historiografia, politológia, ekonomická veda, atď.). Je dobré mať na pamäti, že právo má tiež ďalšie mimoprávne súvislosti, najmä jazykovedné, umenovedné, technické, ale aj pedagogické.[4]

      Treba dúfať, že podobne vydarené konferencie z oblasti všeobecnej teórie štátu a práva, ale – ako sa ukázalo – s veľkým záujmom i zastúpením tiež pozitívnoprávnych disciplín verejného i súkromného práva, budú nasledovať aj v ďalšom období.[5]



      [1] K predchádzajúcej medzinárodnej konferencii pozri LENGYELOVÁ, D. (Ed.) Pluralizmus moci a práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 25.- 27. marca 2009 v Tatranskej Štrbe. Bratislava : Eurokódex, 2009.

      [2] K tomu tiež KROPAJ, M, PASTRNÁKOVÁ, P. Cesta k francúzskej kodifikácií súkromného práva – sekulárne právo ako vhodná inšpirácia pre slovenské súkromné právo? In: Acta Universitatis Tyrnaviensis – Iuridica. Ročenka Právnickej fakulty. Trnava : Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2010. s.145-180; K tomu pozri aj DUHÁČEK, J. Francúzska revolúcia. In: Kultúra, 2011 [cit. 2011-05-15], roč. XIV, č. 7, s. 5,10-11. Dostupné aj na internete: <http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult0711.pdf>; DUHÁČEK, J. Francúzska revolúcia. In: Kultúra, 2011 [cit. 2011-05-15], roč. XIV, č. 7, s.10-11. Dostupné aj na internete: <http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult0811.pdf>.

      [3] Pozri tiež KROPAJ, M.: Potreba interdisciplinarity v súkromnom práve po roku 1989 – hľadanie inšpirácie? In OLŠOVSKÁ, A. (Zost.) Teoretické úvahy o práve 5. Zborník z vedeckej konferencie doktorandov a školiteľov. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, 2009. s. 31-34.

      [4] O rozvíjanie interdisciplinárnej medziodborovej spolupráce sa usiluje od svojho vzniku v roku 2007 aj Ústav práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, jediné špecializované vedecké pracovisko pre oblasť práva duševného vlastníctva na Slovensku.  Pozri aj na internete: Ústav práva duševného vlastníctva, 13.05.2011 [cit. 2011-05-15] <http://iuridica.truni.sk/index.php/sk/katedry/struktura/ustav-pdv>.

      [5] Na túto podnetnú konferenciu reaguje aj: ŠVIDROŇ, J. Nové výzvy pred právnou vedou na základe porovnania chceného v roku 1989 a dosiahnutého v roku 2011. - New challenges for legal science based on comparison of goals established in 1989 with those achieved by 2011. Summary in English. In: Právny obzor, 2011, roč. 94, č. 3., s.233-247. Dotýka sa v ňom aj širších spoločenskovedných otázok. Dostupné aj na internete: Ústav štátu a práva SAV, [cit. 2011-05-15] <http://www.usap.sav.sk/index.php?id=svidron>.