Štúdie a články

Maďarská menšina v politickom živote na Slovensku (na príklade roku 2008) II. (činnosť inštitúcií)

Štefan Šutaj, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, sutaj@saske.sk
Zlatica Sáposová, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, saposova@saske.sk

Ikonka PDF Príspevok vo formáte PDF na prevzatie

ŠUTAJ, Štefan – SÁPOSOVÁ, Zlatica. The Hungarian Minority in the political life in Slovakia (as per example of 2008) II. (The institutions activity). Človek a spoločnosť, 2009, roč. 12, č. 3.

The second part of three part analyze about situation of Hungarian minority in political life in Slovakia including analyze of institutions activity in the SlovakRepublic in 2008, which deals with the problem of ethnical minorities, including Hungarian minority in Slovakia.

Hungarian minority in Slovakia. National policy. National legislation.

4.1 činnosť štátnych inštitúcii v oblasti národnostných menšín

4.1.1 prezident

Podľa organizačného poriadku, ktorý bol prijatý 15. novembra 2004 nie je v kancelárii prezidenta republiky pre kontakt s národnostnými menšinami vyčlenený osobitný útvar.

14. apríla 2008 prezident I. Gašparovič vystúpil v pléne Parlamentného zhromaždenia RE. Vo svojom príhovore sa osobitne venoval problematike národnostných menšín. V súvislosti s 15. výročím vzniku Slovenskej republiky (SR) už nehovoril o Slovákoch, ale o „obyvateľoch nášho štátu“. SR sa podľa prezidenta aktívne zúčastňovala na tvorbe Rámcového dohovoru o ochrane práv národnostných menšín a iniciatívne predkladala Rade Európy (RE) správy o stave ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám, hoci ešte nemala právnu povinnosť to robiť. K slovensko-maďarským vzťahom povedal: „Prebrali sme Vaše odporúčanie do Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci s našou susednou krajinou. Týmto sme formou právne záväznej zmluvy poskytli záruky ochraňovať práva osôb patriacich k národnostným menšinám.“ [1] Aj on potvrdil, že slovenskí čelní predstavitelia sú na európskych fórach predstaviteľmi všetkých občanov Slovenska a pri príležitosti akcií na domácej pôde oslovujú predovšetkým majoritný slovenský národ.

Pri hodnotení štyroch rokov pôsobenia vo funkcii prezidenta zdôraznil základné piliere svojej politiky s ktorými vstupoval do kampane koncentrované v hesle „myslím národne, cítim sociálne“ a do budúcnosti sformuloval I. Gašparovič, že je potrebné, aby Slovensko stálo na troch pilieroch: bezpečnosť, prosperita a identita.[2]

V novoročnom prejave prezidenta 1. januára 2008 zase I. Gašparovič zdôraznil štyri základné hodnoty: rodina, rod, národ, Slovensko, ktoré si vyžadujú najvyššiu úctu. Týmito pojmami zdôraznil na jednej strane národný charakter štátu, ale v ďalšej časti uviedol: „Štát patrí nám všetkým, vážení občania, všetci ho spolutvoríme.“ Potom sa však opäť vrátil k slovenskej národnej polohe. „Slováci vždy boli, vždy sa cítili ako prirodzená súčasť Európy. Ako prezident Slovenskej republiky si osobitne cením črtu Slovákov, ktorou je schopnosť presadiť sa v súťaži európskych národov.“ [3] Prejav bol štátnickým umierneným lavírovaním medzi národným a občianskym princípom. V ďalších svojich prejavoch, napr. 2. januára 2008 v Martine už prezident vystupoval predovšetkým ako prezident Slovákov a prezident národného štátu SR. [4]

Pokiaľ ide o politiku SR voči národnostným menšinám aj v roku 2008 prezident vychádzal z tézy, že „SR môže byť príkladom pre ostatné partnerské krajiny v EÚ v oblasti menšinovej politiky,“ ako povedal na novoročnom stretnutí so zástupcami veľvyslanectiev a zastupiteľstiev krajín akreditovaných na Slovensku.[5]

24. januára 2008 na tradičnom novoročnom prijatí sa prezident I. Gašparovič stretol s predstaviteľmi dvanástich národnostných menšín žijúcich v SR. Prezident SR v závere príhovoru prisľúbil predstaviteľom národnostných menším svoju pomoc vždy, keď pocítia potrebu pomoci hlavy štátu. Rovnako vyjadril presvedčenie, že aj on nájde v prostredí našich národnostných menšín otvorené dvere pre vzájomný dialóg. [6]

7. mája 2008 sa I. Gašparovič stretol so starostami trebišovského okresu. Venoval sa aj problematike národnostných vzťahov. Prezident predstaviteľov samosprávy zo zmiešaného národnostného územia Slovenska vyzval na spoluprácu v prospech svojho regiónu bez rozdielu politickej, náboženskej, či národnostnej príslušnosti. Primátorom a starostom pripomenul, že rastúci úspech Slovenska v zahraničí posilní aj náš budúcoročný vstup do eurozóny.

16. októbra 2008 sa I. Gašparovič stretol s ministrom školstva J. Mikolajom. Obaja predstavitelia odmietli kritiku nových školských učebníc určených pre školy s maďarským vyučovacím jazykom. Podľa hlavy štátu je „šťastie, že nové učebnice vznikli“ . [7]

Osobitne sledovanými boli stretnutia I. Gašparoviča s jeho maďarským partnerom, prezidentom Lászlóm Sólyomom. Slovenský prezident I. Gašparovič sa stretol s maďarským prezidentom 12. – 13. septembra v Piešťanoch v rámci stretnutia vyšehradskej štvorky (V4). V rámci stretnutia prezidentov V4 navštívili I. Gašparovič a L. Sólyom Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre a pokračovali tam v tradícii stretnutí so študentmi vysokých škôl. V rozhovoroch so študentmi sa I. Gašparovič vyjadril, že si nemyslí, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vyhrotené. Pripustil problémy vo vzťahu s niektorými politickými stranami. „Nie sú to však problémy, ktoré by mali narušiť naše vzťahy, či už v rámci ekonomickej spolupráce, alebo spoločného zahraničného vystupovania.“ [8]

Vo „futbalovej kríze“ v novembri 2008 bol prezident jedným z prvých politikov, ktorý nielen vyjadril stanovisko, ale vyzval k pokoju, vzájomnej tolerancii a dialógu a zodpovednému konaniu. Podobne ako ostatní slovenskí politici aj on opodstatnenosť zásahu polície nechal na posúdenie zodpovedných za bezpečnosť a zdôraznil, že proti akémukoľvek extrémizmu a násiliu je potrebné rázne zasiahnuť. Vyjadril znepokojenie nad spolitizovaním zásahu.[9]

S najvyšším predstaviteľom Maďarska sa stretol prezident I. Gašparovič v Poľsku v polovici novembra 2008 a navrhol mu spoločnú schôdzku, ktorá by sa končila vyhlásením, že odmietajú radikalizmus. Usiloval sa tak aktivizovať politikov vládnych strán k upokojeniu slovensko-maďarských vzťahov po vypuknutí „futbalovej krízy“.

Od varšavskej výzvy I. Gašparoviča sa termín a miesto stretnutia prezidentov SR a MR viackrát menili. L. Sólyom pôvodne navrhol 29. november. Termín prezidentovi SR nevyhovoval, lebo v tom čase bola ešte na Slovensku generálna guvernérka Kanady Michaëlle Jean, ktorú do SR oficiálne pozval prezident I. Gašparovič.

Navrhol preto stretnutie 5. decembra v Slovenskom Komlóši v Békešskej župe v MR. Maďarská strana navrhla termín stretnutia 6. decembra v Ostrihome. Termín slovenskej strane vyhovoval, miesto nie.

Podľa hovorcu prezidenta SR Mareka Trubača maďarská strana informovala o pripravovanom stretnutí prezidentov SR a MR v Ostrihome jednostranne, bez dohody so slovenskými partnermi. Kancelária prezidenta SR navrhovala ako miesto stretnutia Belú (okr. Nové Zámky), ktorá leží neďaleko Štúrova. Nakoniec sa obe strany dohodli na Nových Zámkoch.[10]

Na stretnutí v Nových Zámkoch sa prezidenti zhodli, že ako najvyšší predstavitelia štátov sú zodpovední najmä za dnešok, ale aj za budúcnosť spolupráce oboch krajín. I. Gašparovič upozornil na to, že Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci je dobrou základnou platformou rozvoja našich vzťahov vrátane tej časti, ktorá sa týka vzájomnej koordinovanej starostlivosti o menšiny. „Som presvedčený, že naša vzájomná spolupráca a dôvera hláv štátov môže výrazne prispieť k harmonizácii našich vzťahov do budúcnosti “.

Maďarský prezident predložil slovenskému prezidentovi tri návrhy, ktoré by slovenská strana mala realizovať. Prvým bolo urýchlenie prípravy spoločnej učebnice dejepisu, druhým vytvorenie funkcie ombudsmana pre národnostné menšiny. Slovenského prezidenta požiadal, aby v parlamente inicioval prijatie zákona o národnostných menšinách. I. Gašparovič sa vyjadril, že Slovensko už má ombudsmana, ktorý riešenie problémov národnostných menšín zvláda a ďalší preto nie je potrebný. K iniciovaniu zákona o národnostných menšinách uviedol, že táto požiadavka presahuje jeho právomoci.

Prezidenti I. Gašparovič a L. Sólyom na stretnutí ostro odsúdili extrémizmus na obidvoch stranách hraníc. Slovenský prezident zároveň ocenil občianske prejavy a iniciatívy na regionálnej úrovni, ktoré potvrdzujú, že občania si nežiadajú nezhody a sami chcú urobiť všetko pre to, aby nedochádzalo k takýmto situáciám.[11]

Na tlačovej besede po rokovaní hláv štátov SR a MR o vývoji slovensko-maďarských vzťahov v Nových Zámkoch konštatoval L. Sólyom, že Trianonská zmluva nikdy nebola z maďarskej strany spochybnená, ani po zmene politického systému, ani pred ňou, nikdy po roku 1947. Pripomenul, že v Základnej zmluve o priateľstve a spolupráci medzi SR a MR je jednoznačne napísané, že súčasné hranice akceptuje, uznáva tak Slovensko ako aj Maďarsko a že obe krajiny nemajú voči sebe žiadne územné nároky. Vyjadril údiv nad vyjadreniami predsedu SNS J. Slotu , ktorý spochybňuje politiku Maďarska. L. Sólyom tiež vyhlásil, že slovenskí Maďari majú v posledných rokoch čoraz horší pocit zo situácie v krajine a slovenského prezidenta požiadal, aby navrhol zákon o právach menšín.[12]

4.1.2 verejný ochranca práv

Vytvorenie inštitútu verejného ochrancu práv bolo jednou z podmienok, ktoré Slovenská republika potrebovala splniť pre svoj vstup do EÚ. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán SR, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. Verejnému ochrancovi práv bolo od začiatku jeho činnosti v roku 2002 do súčasnosti doručených viac ako 13 000 podnetov, na ktoré sa vzťahovala jeho pôsobnosť a za rovnaké obdobie bolo poskytnutých viac ako 26 000 právnych usmernení. V roku 2008 doručili občania verejnému ochrancovi práv takmer 2500 podnetov, z nich vyše 2300 bolo vybavených. Kancelária verejného ochrancu práv má 12 regionálnych kancelárií. [13] Zriadenie funkcie ombudsmana pre národnostné menšiny, ktoré žiadajú politickí predstavitelia Maďarskej republiky,[14] je podľa verejného ochrancu práv Pavla Kandráča na Slovensku neopodstatnené, [15] pretože aj národnostné práva spadajú do kompetencie verejného ochrancu práv na Slovensku a podnetov zo strany národnostných menšín nie je veľa. Uvedenie príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine nie je osobný údaj, ktorým by právny poriadok podmieňoval vybavenie podnetu. Verejný ochranca práv sa preto o ňom dozvedá len od podávateľa podnetu, ak sám cíti potrebu tento fakt oznámiť.[16]
Za šesť rokov činnosti ombudsmana sa z celkového počtu podaní približne 200 podaní týkalo diskriminácie, a boli predložené v jazyku národnostných menšín. Z nich najväčší podiel mali podania v maďarskom jazyku (75%), v nemeckom jazyku (12%), v poľskom jazyku (8%), podania v ostatných jazykoch nedosiahli 2%. Išlo napr. o podnety, keď sa podávatelia domnievali, že z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine orgány verejnej správy nekonajú alebo spôsobujú zbytočné prieťahy; podnety o diskriminačnom konaní z dôvodu národnosti u osôb, u ktorých je obmedzená osobná sloboda a sú umiestnení v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody; diskriminácia v súvislosti so zabezpečením používania materinského jazyka v trestnom konaní. [17] Porušenie ústavných práv národnostných menšín a etnických skupín nebolo však preukázané podľa P. Kandráča ani v jednom prípade.[18] Vo svojom bulletine však uvádza príklad, podnetu pre diskrimináciu v obci, kde boli v miestnom rozhlase vysielané správy len v jazyku národnostnej menšiny. Prešetrením podnetu verejný ochranca práv preukázal porušenie práva na informácie orgánmi obce, ktoré majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. [19]

Zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov umožňuje podávateľom podnetov používať vo vzťahu k verejnému ochrancovi práv materinský jazyk a to aj mimo obvodov s 20% hranicou obyvateľstva hlásiaceho sa k národnostnej menšine.

V záujme zjednodušiť podanie podnetu osobou, ktorá je príslušníkom národnostnej menšiny, vypracovala Kancelária verejného ochrancu práv formulár na podanie podnetu. Formulár bol následne preložený do všetkých jazykov národnostných menšín v SR, voči ktorým sa uplatňujú ratifikované ustanovenia Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a je zverejnený aj na internetovej stránke verejného ochrancu práv. [20]

Otázkou zostáva, či podnetov zo strany národnostných menšín na Slovensku nie je veľa preto, že všetky zákonom deklarované práva sú zabezpečované bez problémov alebo, že inštitút verejného ochrancu práv ešte nie je pevne etablovaný vo vedomí obyvateľstva, vrátane národnostných menšín, alebo preto, že občania z radov národnostných menšín nedôverujú tomu, že verejný ochranca práv vyrieši ich problém.

4.1.3 podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny

Do kompetencie podpredsedu vlády D. Čaploviča patrí ochrana ľudských práv a menšín, problematika rómskej menšiny a problematika Slovákov v zahraničí. Okrem sekretariátu podpredsedu vlády sa na zabezpečovaní činnosti týkajúcej sa národnostných menšín podieľajú odborné časti Úradu vlády. V rámci Úradu vlády pôsobí Sekcia ľudských práv a menšín (generálny riaditeľ Marek Lisánsky). Organizačne sa člení na Odbor ľudských práv a menšín a Odbor koordinácie projektov. Odbor ľudských práv a menšín (riaditeľka – Milica Jančulová) plní funkciu Sekretariátu Rady vlády SR pre mimovládne organizácie a Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

4.1.3.1 Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny

Zloženie Rady vlády sa v roku 2008 nezmenilo. Na čele bol podpredseda vlády D. Čaplovič, tajomníkom generálny riaditeľ sekcie ľudských práv a národnostných menšín M. Lisánsky.

Vo všeobecných záveroch zo zasadania Rady v novembri 2007 bolo prijaté potvrdenie cieľa programového vyhlásenia vlády SR o príprave zákona o financovaní kultúry, v rámci ktorého bude zakomponované financovanie kultúry národnostných menšín; potvrdenie D. Čaplovičom avizovaného cieľa vytvoriť Úrad pre menšiny, ktorý by mal fungovať na rovnakom princípe ako Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí; snaha zabezpečiť, aby národnostné divadlá boli pod záštitou Ministerstva kultúry SR, nie regiónov, pretože pôsobia na celom Slovensku. [21]

Takto avizované ciele Rady vlády sa v roku 2008 nepodarilo naplniť.

Rada vlády sa v roku 2008 zišla na troch zasadaniach. Na prvom zasadaní 28. februára 2008 okrem rómskej problematiky sa venovala týmto otázkam: Rade vlády bola predložená informácia o návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), informácia o stave príprav Druhej periodickej správy o implementácii Európskej charty v SR a informácia o záverečnej správe z výskumu Kultúra spolužitia obyvateľov národnostne zmiešaných oblastí južného Slovenska.

Informáciu o školskom zákone predložila Bibiana Obrimčáková, štátna tajomníčka MŠ SR. V diskusii bolo prezentované stanovisko členov Rady vlády L. Szarku, L. Nagya a B. Hrubíka, ktorí navrhli stiahnuť zákon a vytvoriť expertné skupiny aj z radov národnostných menšín, ktoré by pripravili zákon. Zástupcovia MŠ SR L. Haas a B. Obrimčáková obhajovali návrh zákona. L. Nagy kriticky zdôraznil, že pri príprave návrhu zákona neboli prizvaní odborníci za maďarskú národnostnú menšinu, z uvedeného dôvodu bolo stanovisko odborníkov prezentované členom Rady.

Po skončení diskusie D. Čaplovič upozornil, že Rada vlády má len poradný charakter, jej odporúčania vláda nemusí akceptovať a že sa uskutočňujú ďalšie expertné rokovania.

V ďalšej časti predložil sociológ Ján Sopoci informáciu o výskumoch národnostných vzťahov. Prvý výskum „Postavenie Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach SR“ sa uskutočnil v roku 2001 prostredníctvom Národného osvetového centra a druhý výskum „Kultúra spolužitia obyvateľov národnostne zmiešaných oblastí južného Slovenska“ uskutočnený Národným osvetovým centrom v roku 2007 v spolupráci s Fórum inštitútom pre výskum menšín so sídlom v Šamoríne.

Rada vlády 28. februára 2008 prijala tieto závery (mimo rómskej problematiky): Rada odporučila, aby MŠ SR a Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) zapojili oslovených zástupcov národnostných menšín do prípravy obsahovej stránky výchovy a vzdelávania a aby sa uvedená problematika prerokovala na ďalšom zasadnutí Rady; Rada vzala na vedomie informáciu o záverečnej správe z výskumu Kultúra spolužitia obyvateľov národnostne zmiešaných oblastí južného Slovenska.[22]

Druhé zasadanie Rady vlády sa uskutočnilo 30. júna 2008. V úvode D. Čaplovič informoval o tom, že návrh zákona o výchove a vzdelávaní bol schválený NR SR a Druhá správa o implementácii Európskej charty v júni 2008 vo Vláde SR. Samotné rokovanie Rady vlády sa venovalo problematike národnostného vysielania Slovenského rozhlasu (SRo) a Slovenskej televízie (STV). Správu s národnostnom vysielaní SRo predniesol Ľuboš Machaj, programový riaditeľ SRo. Na zníženie kvalitu príjmu po vypnutí vysielača Bratislava upozornil aj B. Hrubík. Informáciu o vysielaní STV predniesol generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský a Bohumír Bobocký, predseda Rady STV a Ľuba Koľová, vedúca národnostného vysielania STV. Možno povedať, že všetci zástupcovia národnostných menšín vyjadrili spokojnosť s vysielaním národnostného vysielania STV. V ďalšom bode informovala Jana Kresáková, generálna riaditeľka sekcie regionálnych a menšinových kultúr MK SR o grantovom systéme MK a plánovaných zmenách v systéme na rok 2009. V rôznom B. Hrubík prezentoval stanovisku Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku k používaniu geografických názvov v učebniciach.[23]

Tretie zasadanie Rady vlády sa uskutočnilo 18. decembra 2008.[24] Na programe bolo prerokovanie troch zákonov: zákona o financovaní základných a stredných škôl, zákona o pedagogických zamestnancoch a zákona o zmene a doplnení zákona o štátnom jazyku.

Za naplnenie cieľa môžeme považovať zámer D. Čaploviča, aby sa Rada vlády zaoberala prípravou najdôležitejších noriem dotýkajúcich sa národnostných menšín. Vzhľadom k tomu, že Rada je poradným orgánom vlády je problematické akceptovanie pripomienok z Rady vlády, čo sa ukázalo pri príprave zákona o výchove a vzdelávaní, ale aj pri príprave zákona o názvosloví v učebniciach, ktorý sa vzhľadom na urýchlené schvaľovanie nedostal na rokovanie Rady, aj keď môžeme povedať, že sa o tejto problematike na Rade diskutovalo.

4.2.1 Národná rada Slovenskej republiky

Po vypuknutí „futbalovej krízy sa 12. novembra v Komárome zišli Výbory parlamentov Slovenska a Maďarska pre európske záležitosti, aby spolu rokovali o napätých vzťahoch medzi oboma štátmi.[25]

Z oboch strán zazneli pozitívne signály. Na to, čo znepokojuje slovenskú stranu reagoval Mátyás Eörsi, predseda maďarského parlamentného výboru pre európske záležitosti. Povedal, že ak niekto v Maďarsku fantazíruje o veľkom Uhorsku, je podľa neho blázon alebo podliak alebo oboje. Nikoho v Maďarsku nenapadne porušiť integritu Slovenska. Zároveň zdôraznil, že Maďari žijúci na Slovensku sú lojálni občania SR, ktorí si chcú udržať kultúrnu identitu.

Pripomenul, že niektorí maďarskí občania urážajú slovenský národ. Vyzval tých, ktorí na autách nosia nálepky Uhorska, aby si predstavili, že by niekto mal na autách nálepky Rakúsko-Uhorska. Za absurdné považuje, aby maďarskí nacisti pochodovali na Slovensku a v Maďarsku v uniformách z druhej svetovej vojny. Podľa predsedu slovenského výboru pre európske záležitosti Milana Urbániho je príčinou vyhrotenia situácie nedostatok komunikácie. „Som rád, že sme prebudili spiacich medveďov, politikov, a po ohlásení nášho stretnutia sa dohodli na stretnutí i predsedovia vlád,“ vyhlásil M. Urbáni. Možno len pripomenúť, že slovenská verejnosť k „spiacim medveďom“ zaraďovala aj politikov z NR SR a že toto stretnutie nebolo tým impulzom, ktorý vyprovokoval najvyššie špičky slovenskej a maďarskej politiky k dialógu. Slová, ktoré mal za slovenskú stranu povedať M. Urbáni nakoniec preniesol J. Berényi. Ten zdôraznil nielen to, že Maďarsko sa musí vyrovnať so svojimi extrémistickými skupinami. Malo by, podľa neho, prijať také zákony, ktoré by umožňovali maďarským orgánom vystupovať razantnejšie ako doteraz, ale že aj na Slovensku treba prestať s obviňovaním Maďarska, že má územné nároky, že chce vytvoriť Veľké Uhorsko.[26]

Viaznuci oficiálny dialóg sa obnovil aj medzi vedeniami parlamentov 3. decembra 2008. Posledná oficiálna schôdzka predsedov parlamentov sa uskutočnila 9. – 10. novembra 2007. Predseda NR SR Pavol Paška a predsedníčka Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliová sa 3. decembra 2008 stretli na hodinovej schôdzke v maďarskom Komárome. [27]

Sporným miestom rokovania bola problematika činnosti Fóra poslancov maďarskej kotliny (FPKK). Ani po rokovaní sa ich názory na problematiku Fóra nezblížili.[28]

FPKK je fórom poslancov maďarského parlamentu, maďarských poslancov v Európskom parlamente, poslancov maďarskej národnosti parlamentov a samospráv krajín susediacich s Maďarskom. Vzniklo z iniciatívy predsedníčky maďarského parlamentu K. Sziliovej v septembri 2003, poslanci sa stretávajú raz ročne. K. Sziliová Fóru predsedá a koordinuje jeho činnosť. Okrem SMK sa na ňom zúčastňujú napríklad aj zástupcovia maďarskej menšiny z Rumunska, Ukrajiny, Srbska či Chorvátska. Spor o túto inštitúciu sa vyostril vtedy, keď sa FPKK stalo súčasťou maďarského parlamentu, prijatím uznesenia z 3. marca 2008, ktorým maďarský parlament podriadil pod svoju gesciu FPKK a po zasadaní Fóra 12. – 13. septembra 2008. [29]

Slovenské politické strany a reprezentácie FPKK považujú za orgán, ktorý má verejnoprávnu povahu a politicky integruje maďarských občanov s občanmi iných krajín. Považuje to za neprípustné rozširovanie maďarskej suverenity na iné osoby a snahu realizovať „národnopolitickú koncepciu, ktorá smeruje k zjednoteniu maďarstva“. Poslanci a predstavitelia Smeru-SD, HZDS-ĽS a SNS považovali účasť poslancov SMK za porušenie slovenskej zvrchovanosti. [30]

Slovenskí poslanci 4. novembra 2008 na zasadaní NR SR kritizovali maďarský parlament, ktorý podľa nich prostredníctvom FPKK zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenska. Podpredseda vlády vypracoval správu pre NR SR o činnosti FPKK. V uznesení nad postupom maďarských poslancov vyjadrili „hlboké znepokojenie“. Odsúdili aj opozičnú SMK, ktorá sa spolu so stranami maďarskej menšiny z iných krajín na zasadnutiach fóra zúčastňuje. Poslanci SMK na protest na zasadnutie parlamentu neprišli. Čiastočne sa SMK zastali aj zvyšné opozičné strany SDKÚ-DS a KDH. Všetky tri strany spolu navrhli, aby sa hlasovanie odložilo až do stretnutia P. Pašku s maďarskou predsedníčkou parlamentu K. Sziliovou. Koalícia to však odmietla. [31] Je treba pripomenúť, že na stretnutí predsedov parlamentov nedošlo k zmene postoja ani jednej strany.

Pavol Hrušovský za KDH zdôraznil, že Slovensko je samostatnou krajinou, ktorá nemôže dopustiť, aby zákony prijímané v MR presahovali hranice tejto krajiny. Na druhej strane sa podľa neho situácia zbytočne dramatizuje, čo slúži radikálom na obidvoch brehoch Dunaja. Vyjadril presvedčenie, že Slovensku nehrozí žiadne nebezpečenstvo pokiaľ ide o narušenie integrity jeho územia.[32] Podpredseda SMK J. Berényi to označil za „paranoju“. Pripustil však, že vetu o fóre ako „inštitúcii maďarského parlamentu“ by bolo treba prepísať, lebo fórum má „len konzultatívny charakter“.[33]

Predseda SMK P. Csáky po rokovaní vyhlásil, že sa poslanci SMK budú správať podľa Ústavy SR a zákonov SR. „Sme slobodní ľudia, budeme cestovať všade tam, kde nás pozvú a budeme rokovať s každým ako slobodní ľudia. A takéto trápenie sa na úrovni 19. storočia nás nemôže obmedzovať.“ [34]

Snáď je ešte potrebné spomenúť aj vyjadrenia podpredsedov socialistickej frakcie v Európskom parlamente Hannesa Swobodu a Jana Marinusa Wiersmu, podľa ktorých by Maďarsko malo veľký problém pri rokovaniach o vstupe do EÚ, ak by fórum konštituovalo pred vstupom do únie. Skupina sociálnodemokratických strán (PES) v Európskom parlamente bude iniciovať stretnutie poslancov sociálnodemokratických strán Karpatského regiónu, aby diskutovali o postavení národnostných menšín na tomto území. [35]

Druhým združením, na ktorom sa zúčastňujú poslanci SMK je Rada autonómie Karpatskej kotliny (KMAT), ktorej predsedom je rumunský Maďar László Tőkés. Tá 19. marca 2008 v Budapešti rozhodla, že bude žiadať o pomoc Severoatlantickú alianciu aj európske spoločenstvo v podpore snáh o sebaurčenie maďarských menšinových spoločenstiev.[36]

4.2.2 Výbor NR SR pre národnostné menšiny, ľudské práva a práva žien

Predsedom výboru bol predstaviteľ opozičnej SMK L. Nagy. Výbor mal 11 členov. V roku 2008 sa uskutočnilo 13 zasadaní výboru. Možno konštatovať, že sa „zlepšila“ disciplína. V roku 2008 sa Vladimír Mečiar zúčastnil na jednom zasadaní a J. Slota na dvoch zasadaniach výboru, z ďalších piatich rokovaní sa však ospravedlnil (V. Mečiar iba z jedného).[37] K poslancom, ktorí sa nezúčastnili na viac ako polovici rokovaní výboru sa zaradil aj Ľubomír Micheľ (nezávislý), ktorý bol na štyroch zasadania výboru a deväť krát sa ospravedlnil.

23. januára 2008 a 29. januára 2008 výbor rokoval o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). 30. apríla 2008 štátna tajomníčka B. Obrimčáková predložila na Výbore vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon). V diskusii vystúpili poslanci: Miklós Duray, L. Nagy, František Mikloško, V. Mečiar. M. Duray predložil štyri pozmeňujúce návrhy týkajúce sa vyučovania, resp. inšpekcie na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. L. Nagy predložil súbor 7 pripomienok, týkajúcich sa najmä zákazu segregácie na školách. Správu o činnosti verejného ochrancu práv odôvodnil verejný ochranca práv P. Kandráč. Na zasadaní Výboru 12. mája a 22. mája 2008 bola predložená odpoveď generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu (SRo) na uznesenie výboru č. 92 z 19. novembra 2007. Ďalšou rozoberanou témou bola otázka rozdielov v mzdách pracovníkov Rádia Patria a pracovníkov ostatných okruhov SRo. Riaditeľka rozhlasu M. Zemková odmietla možnosť diskriminačného prístupu a rozdiely zdôvodnila jednak zdedeným stavom, ktorý sa snaží naprávať, jednak menej náročnou prácou redaktorov Rádia Patria (bez živého vysielania). Podľa predsedu výboru rozdiely sú napriek aprílovému zvýšeniu základných miezd naďalej neodôvodniteľne veľké, a podčiarkol, že aj na Rádiu Patria sú živé vysielania. V súvislosti s národnostným vysielaním ešte generálna riaditeľka aj prítomný programový riaditeľ SRo zdôraznili, že žiaden rozhlas v Európe nevysiela v takom rozsahu pre menšiny ako SRo. Na Výbore 18. novembra 2008 bol prerokovaný Návrh poslancov NR SR J. Berényiho a L. Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Výbor neprijal uznesenie, nakoľko predložený návrh na uznesenie nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov (prítomných bolo 6 poslancov, za návrh uznesenia hlasoval 1, proti 1, zdržali sa 4).

4.3 Ministerstvo školstva

Vláda 19. decembra 2007 prerokovala Koncepciu výchovy a vzdelávania národnostných menšín . Uznesením uložila podpredsedovi vlády D. Čaplovičovi a ministrovi školstva J. Mikolajovi v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní definovať vzdelávanie národnostných menšín v materinskom jazyku s akceptovaním špecifík príslušnej národnostnej menšiny; upraviť § 4 nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z. – normatív pre školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny stanoviť rovnako ako pre všetky školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny nielen pre školy s vyučovacím jazykom maďarským.

V záujme zabezpečenia interkultúrneho dialógu a riešenia výchovno-vzdelávacieho procesu národnostných menšín minister školstva SR J. Mikolaj zriadil poradný orgán – Radu pre národnostné školstvo. Zloženie rady je dostupné na internetovej stránke MŠ SR.

Znepokojenie v odborných kruhoch vyvolalo zloženie odborných komisii MŠ a Štátneho pedagogického ústavu, v ktorých sa začali aplikovať články zákona o Matici slovenskej, ktorý bol prijatý v čase tretej vlády V. Mečiara v roku 1997.

„NR SR týmto zákonom ukladá štátnym orgánom a príslušným odborným organizáciám a MS spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy na základe poverenia MŠ SR,“ uviedol hovorca MS Stanislav Bajaník. „Súčasný minister školstva SR J. Mikolaj a riaditeľ ŠPÚ Július Hauser naprávajú chyby bývalého režimu a pokusov o likvidáciu zákonných úloh najstaršej národnej, vedeckej, kultúrnej a spoločenskej ustanovizne Slovákov doma i vo svete – MS, čo im slúži ku cti a rešpektu demokratického zákonodarstva v SR,“ konštatoval hovorca MS.[38]

Voľné dve miesta v dejepisnej komisii majú zaplniť MS a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. [39]

Matica slovenská podobne ako Zväz protifašistických bojovníkov jednoznačne nedisponujú v súčasnosti takým kvalifikovaným kádrom odborníkov, ktorí by mohli napĺňať požiadavky kladené na odborníkov na didaktiku spoločenskovedných predmetov, vrátane histórie, ktorá sa stala najproblematickejším miestom v tejto kauze.

4.3.1 Súčasný stav národnostného školstva

Do začiatku školského roku 2007/2008 sa vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín uskutočňovalo na základe ich požiadaviek v školách alebo triedach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Na škole sa povinne vyučoval štátny jazyk ako samostatný predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra. Toto vzdelávanie sa uskutočňovalo pre maďarskú národnostnú menšinu. Napríklad podľa učebných plánov pre 1. – 4. ročník ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským v základnom variante 1, sa v 2. ročníku z 24 hodín týždenne vyučovalo 19 hodín v maďarskom jazyku a 5 hodín v slovenskom jazyku.

V školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny sa jednotlivé predmety vyučovali podľa rovnakých učebných osnov ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským s výnimkou výučby predmetu materinského jazyka a literatúry národnostnej menšiny. Učebné plány pre 1. – 4. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským mali dva varianty: základný a prírodovedný. Učebné plány pre 5. – 9. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským mali tri varianty, ktoré sa odlišovali hodinovou dotáciou na výchovné predmety a rozširujúce hodiny. V jednom variante boli vypracované Učebné plány pre triedy s rozšíreným vyučovaním cudzieho jazyka v 3. – 9. ročníku, resp. 5. – 9. ročníku ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským. Osobitne, podľa predmetov boli vypracované učebné plány pre triedy 5. – 9. ročníka s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov, s rozšíreným vyučovaním technickej výchovy a triedy so športovou prípravou. Súčasťou súboru boli učebné plány pre triedy s rozšíreným vyučovaním výtvarnej a hudobnej výchovy v 1. – 9. ročníku ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

Na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským sa pri vyučovaní dejepisu využívali doplnkové učebné texty, ktoré boli napísané autormi Lászlóm Kovácsom Attilom Simonom, ktorí boli v čase prípravy textov učiteľmi na gymnáziách s vyučovacím jazykom maďarským (Šamorín, Dunajská Streda). Doplnkový učebný text je hotový pre 5., 6. a 7. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Učebný text popri slovenských historických udalostiach poukazuje aj na maďarské súvislosti preberaného obdobia. Na stredných školách sa vyučuje zo schválených učebníc MŠ SR, ktorí pripravili taktiež autori maďarskej národnosti v spolupráci so slovenskými pedagógmi.

V máji 2008 bol schválený NR SR zákon o výchove a vzdelávaní. Zákon mal vytvoriť priestor pre obsahovú reformu v školstve a vo vzdelávaní prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy štát určil povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy je vyjadrená školským vzdelávacím programom. Zákon zvýšil kompetencie miestnej štátnej správy. Riešil problematiku základných pojmov v školstve, spôsob organizácie, financovania a kompetencií v školstve a vzdelávaní.

Pokiaľ ide o zabezpečenie národnostného školstva, dotýkajú sa ho okrem iného aj tieto paragrafy: V § 4 Ciele výchovy sa píše, že cieľom vzdelania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií v štátnom jazyku, materinskom jazyku..., v § 4, písm. f sa píše o tom, že je potrebné posilňovať úctu ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, štátnemu jazyku, materinskému jazyku a k svojej kultúre. V § 4, písm. h sa hovorí o príprave na život v slobodnej spoločnosti v duchu priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami.

Podľa § 11 sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku. V školách a zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne.

Podľa § 12 ods. 3 deťom a žiakom občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku.

Podľa § 12, ods. 5 sa takýmto žiakom výchova a vzdelávanie zaručuje:

a) v školách a triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny;

b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova;

c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.

Podľa tohto zákona sa začalo realizovať vyučovanie od 1. septembra 2008. Z hľadiska maďarskej menšiny bolo problémovým bodom zníženie dotácie pre maďarský jazyk a zvýšenie dotácie pre slovenský jazyk na základných školách, predovšetkým na prvom stupni. Po prijatí zákona o výchove a vzdelávaní sa maďarský a štátny jazyk vyučovali od prvého ročníka v rovnakej hodinovej dotácii. Znížila sa teda dotácia pre vyučovanie materinského jazyka, ktorého znalosť je základom pre pochopenie každého cudzieho jazyka, aj keď je to jazyk štátny. Školy tento problém riešili neraz tým, že hodiny materinského jazyka dopĺňali z dotácie voliteľných predmetov.

Tabuľka 1

Porovnanie dotácie hodín pre vyučovanie slovenského jazyka a literatúry a materinského jazyka v roč. 1. – 4. základných škôl

jazyk/ročník 1 2 3 4
1 2 1 2 1 2 1 2
slovenský 5 4/5 5,5 5 5,5 5 5 5
maďarský 5 8 5,5 7 5,5 7 5 7
voliteľné 4 2 2 2

Poznámka:

1 nový model

2 starý model

Zdroj: www.minedu.sk .

Zaujímavým údajom pre posúdenie súčasného stavu maďarského národnostného školstva na Slovensku je aj počet žiakov navštevujúcich národnostné školy s maďarským vyučovacím a výchovným jazykom.

V nasledujúcich tabuľkách poskytujeme prehľad o počtoch študentov na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín a inej ako slovenskej národnosti.

Materské školy k 15. 9. 2008

Tabuľka 2

Počet materských škôl podľa výchovného jazyka – štátne, súkromné, cirkevné

územie slovenský slovensko-maďarský slovensko-ukrajinský maďarský ukrajinský iný
štátne 2 415 80 3 266 8 1
súkromné 55 0 0 0 0 1
cirkevné 38 0 0 4 0 0
SPOLU SR 2 508 80 3 270 8 2

Zdroj: www.minedu.sk .

Tabuľka 3

Deti podľa národnosti – štátne, súkromné, cirkevné

územie slovenská česká, morav., sliez. maďarská ukrajinská rusínska poľská nemecká rómska iná
štátne 121 800 46 10 111 53 58 6 10 1 246 182
súkromné 2 177 4 1 0 1 2 5 84 5
cirkevné 1 908 0 11 0 0 0 0 47 0
SPOLU SR 125 885 50 10 123 53 59 8 15 1 377 187

Zdroj: www.minedu.sk .

Tabuľka 4

Triedy a deti podľa výchovného jazyka

územie slovenský maďarský ukrajinský iný
triedy deti triedy deti triedy deti triedy deti
štátne 6159 124840 500 8605 14 236 3 68
súkromné 130 22283 0 0 0 0 7 81
cirkevné 88 1955 7 118 0 0 0 0
SPOLU SR 6 377 149 078 507 8 723 14 236 10 149

Zdroj: www.minedu.sk .

Základné školy k 15.9.2008

Tabuľka 5

Počet základných škôl podľa vyučovacieho jazyka

územie slovenský jazyk slov.-maďarský jazyk slov.-ukrajinský jazyk saďarský jazyk ukrajinský jazyk iný jazyk
1.-9. ročník 1.-9. ročník 1.-9. ročník 1.-9. ročník 1.-9. ročník 1.-9. ročník
štátne 1 816 29 1 233 7 4
súkromné 32 0 0 0 0 2
cirkevné 101 0 0 12 0 0
SPOLU SR 1 949 29 1 245 7 6

Zdroj: www.minedu.sk .

Tabuľka 6

Triedy a žiaci podľa výchovného jazyka

územie slovenský jazyk maďarský jazyk ukrajinský jazyk nemecký jazyk rusínsky jazyk bulharský jazyk
tr.* ž. tr. ž. tr. ž. tr. ž. tr. ž. tr. ž.
štátne 20 137 402 315 879 30 544 38 426 13 256 1 7 0 0
súkromné 183 2 760 0 0 0 0 0 0 0 0 6 50
cirkevné 1 095 21 532 69 994 0 0 0 0 0 0 0 0
SPOLU SR 21 415 426 607 948 31 538 38 426 13 256 0 0 0 0

* tr. – triedy, ž. - žiaci

Zdroj: www.minedu.sk .

Tabuľka 7

Žiaci podĺa národnosti

územie slovenská česká, morav., sliez. maďarská ukrajinská rusínska poľská nemecká rómska iná
štátne 39 4197 401 35 556 288 182 41 67 1 715 511
súkromné 2 853 3 16 2 3 3 0 5 31
cirkevné 21 246 11 1 077 6 5 2 3 120 19
SPOLU SR 418 296 415 36 649 296 290 46 70 1 765 561

Zdroj: www.minedu.sk .

Stredné odborné školy k 19.9.2008

Tabuľka 8

Počet škôl s vyučovacím jazykom

územie slovenským sloven.-maďarským maďarským
verejné 351 35 5
súkromné 76 5 8
cirkevné 20 0 0
SPOLU SR 447 40 13

Zdroj: www.minedu.sk .

Tabuľka 9

Žiaci podľa národnosti

územie slovenská česká maďarská nemecká rómska rusínska poľská ukrajinská iná
verejné 163 859 285 10 572 26 20 56 5 122 102
súkromné 11 604 34 2 867 4 18     8 20
cirkevné 4 112 3 27 2   4 1 6 8
SPOLU SR 179 575 322 13 466 32 38 60 6 136 130

Zdroj: www.minedu.sk .

Podľa národnosti študovalo na stredných odborných školách 13 466 žiakov maďarskej národnosti, 136 ukrajinskej a 60 rusínskej národnosti. Zo žiakov maďarskej národnosti na stredných odborných školách študovalo 37,1% na školách so slovenským vyučovacím jazykom.

Tabuľka 10

Žiaci podľa vyučovacieho jazyka

územie slovenský maďarský
verejné 169 081 6 075
súkromné 12 181 2 395
SPOLU SR 185 428 8 470

Zdroj: www.minedu.sk .

Gymnáziá k 15. 9. 2008

Tabuľka 11

Počet škôl s vyučovacím jazykom

územie slovenským sloven.-maďarským maďarským ukrajinským
verejné 115 7 13 1
súkromné 30 1
cirkevné 43 5
SPOLU SR 188 7 19 1

Zdroj: www.minedu.sk .

Tabuľka 12

Národnostné zloženie gymnazistov

územie slovenská česká maďarská nemecká rómska rusínska poľská ukrajinská iná
verejné 73 699 115 5 548 30 5 65 12 94 172
súkromné 3 894 10 105 4 90 1 1 5 33
cirkevné 14 980 19 667 16 1 6 3 9 7
SPOLU SR 92 573 144 6 320 50 96 72 16 108 212

Zdroj: www.minedu.sk .

Tabuľka 13

Študenti podľa vyučovacieho jazyka

územie slovenský maďarský ukrajinský iný
verejné 75 107 4 439 133 223
súkromné 4 052 63 81
cirkevné 15 108 615
SPOLU SR 94 267 5 117 133 304

Zdroj: www.minedu.sk .

Prehľad žiakov podľa vyučovacieho jazyka a národnosti ukazuje, že počet žiakov maďarskej národnosti na školách na Slovensku je vyšší ako počet žiakov, ktorí navštevujú školy s maďarským vyučovacím jazykom. Pokiaľ ide o žiakov maďarskej národnosti, 14 % žiakov maďarskej národnosti navštevuje materské školy so slovenským výchovným jazykom, 14 % základné školy so slovenským vyučovacím jazykom a 20 % gymnáziá so slovenským vyučovacím jazykom. Už tieto čísla naznačujú, že aj keď návštevnosť v školách s iným vyučovacím jazykom ako materinským nemôžeme chápať ako nevyhnutný predpoklad asimilácie, predsa len naznačuje tendenciu vývoja pre nasledujúce roky.

4.3.2 Financovanie škôl

Pobúrenie v radoch maďarskej národnosti vyvolala informácia, že medzi 172 základnými a strednými školami, ktoré získali podporu z fondov EÚ v prvom kole, nebola ani jedna s vyučovacím jazykom maďarským. Proti tomu protestovala nielen SMK, ale aj predstavitelia maďarskej vlády. Všetky prostriedky však v tomto kole neboli použité a bola šanca získať prostriedky v ďalších kolách.[40]

4.3.3. Vysokoškolské vzdelávanie

V SR vysokoškolské vzdelávanie v menšinových jazykoch alebo menšinového jazyka vo vzťahu k maďarskému jazyku zabezpečovala Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; Filologická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici; Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – Fakulta stredoeurópskych štúdií a Univerzita J. Selyeho v Komárne (tri fakulty – Ekonomická fakulta, Fakulta Reformovanej teológie, Pedagogická fakulta)

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zabezpečuje financovanie Univerzity J. Selyeho v Komárne v súlade so zákonom o vysokých školách schválenou metodikou financovania vysokých škôl rovnakým spôsobom ako ostatné vysoké školy. Pri začatí činnosti a v priebehu prvých rokov činnosti Univerzite J. Selyeho v Komárne Ministerstvo školstva Slovenskej republiky poskytlo uvedenej vysokej škole finančné prostriedky na kapitálové výdavky potrebné na „naštartovanie“ jej činnosti. Okrem toho získala Univerzita J. Selyeho z európskych fondov (OPVaV – 2008/5.1/01-SORO) na podporu infraštruktúry Univerzity J. Selyeho v Komárne 142 120 000,00 Sk a z Szulofold Alap cca. 35 300 000, 00 Ft.

K 31. októbru 2008 študovalo na vysokých školách na Slovensku 6374 študentov maďarskej národnosti. Pre ilustráciu prinášame prehľad o všetkých študentoch študujúcich na vysokých školách na Slovensku podľa národnosti.

Vysoké školy k 31. 10. 2008

Tabuľka 14

Národnostné zloženie poslucháčov vysokých škôl - verejné

univerzity slovenská česká, morav., sliezska ukrajinská rusínská maďarská poľská nemecká rómská iná
Univerzita Komenského 18 672 42 11 7 815 4 3 0 28
Univerzita P. J. Šafárika 6 259 19 11 9 235 1 1 2 4
Prešovská Univerzita 7 169 7 29 29 57 1 2 0 3
Univ. sv. Cyrila a Metoda 4 657 9 4 1 75 0 1 0 7
Katolícka Univerzita 6 055 7 2 2 36 0 2 0 3
Univerzita J. Selyeho 22 0 0 0 1 356 0 0 0 1
Univerzita vet. lekárstva 1 136 4 1 1 66 0 0 0 1
Univerzita Konšt. filozofa 6 658 15 3 1 1 116 0 6 5 8
Univerzita M. Bela 8 583 15 11 4 127 3 1 0 8
Trnavská Univerzita 4 525 14 0 0 048 0 0 0 4
Slov. techn. Univerzita 14 445 45 13 7 1 007 3 4 0 12
Tech. Univer. Košice 11 747 14 18 12 406 0 8 0 5
Žilinská Univerzita 8 954 15 2 1 22 0 0 0 1
Trenčianska Univerzita 3 991 11 2 0 7 1 0 0 3
Ekonomická Univerzita 10 113 16 8 7 447 1 2 0 26
Slov. pol. Univerzita 6 396 7 3 2 267 0 0 0 3
Tech. Univer. Zvolen 3 011 6 2 2 39 0 1 0 3
VŠ Múzických umení 811 1 0 0 21 2 1 0 3
VŠ Výtvarných umení 562 2 0 0 13 1 1 0 2
Akadémia umení 516 2 0 0 4 0 0 0 0
Slovenská republika 124246 251 120 85 6 164 17 33 7 125

Tabuľka 15

Národnostné zloženie poslucháčov vysokých škôl - súkromné

univerzity slovenská česká, morav., sliezska ukrajinská rusínská maďarská poľská nemecká rómská iná
Bratislavská medz. škola 39 0 0 0 4 0 0 0 1
VŠ v Sládkovičove 365 3 2 1 25 0 0 0 0
Bratislavská vš. práva 1467 4 0 1 38 0 0 0 8
VŠZ. a SP sv. Alžbety 220 14 1 0 12 0 0 0 0
VŠ ekon. a manažmentu 328 3 2 0 16 0 0 0 1
VŠ manažmentu 806 2 1 0 22 0 1 0 2
Stredoeurópska VŠ 278 2 1 0 0 0 0 0 1
VŠ medz. podnikania 242 0 2 0 1 0 0 0 0
VŠ bezpečn. manažérstva 964 2 3 2 22 0 0 0 0
Slovenská republika 4 709 30 12 4 140 0 1 0 13

Tabuľka 16

Národnostné zloženie poslucháčov vysokých škôl - štátne

univerzity slovenská česká, morav., sliezska ukrajinská rusínská maďarská poľská nemecká rómská iná
Slov. zdrav. univerzita 597 2 0 0 50 0 0 0 1
Akadémia ozbroj. síl 269 1 0 0 8 0 0 0 0
Akadémia pol. zboru 449 1 0 0 12 0 0 0 0
Slovenská republika 1 315 4 0 0 70 0 0 0 1

4.4 Ministerstvo kultúry

4.4.1 Organizačné otázky

Ministerstvo kultúry SR (MK SR) zabezpečuje výkon štátnej správy v oblasti kultúry národnostných menšín. Organizačným útvarom MK SR pre predmetnú oblasť je sekcia menšinových a regionálnych kultúr. Sekcia menšinových a regionálnych kultúr sa člení na: sekretariát; odbor kultúry národnostných menšín a znevýhodnených skupín obyvateľstva; odbor tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti.

V SR pôsobia dve národnostné divadlá s repertoárom v maďarskom jazyku: Divadlo Thália – maďarské národnostné divadlo v Košiciach; Jókaiho divadlo – maďarské národnostné divadlo v Komárne . V rámci decentralizácie prešli už v predchádzajúcich rokoch pod VÚC, a je snaha niektorých divadiel prejsť pod správu MK SR.

Súčasťou Slovenského národného múzea (SNM) je osem múzeí národnostných menšín, medzi nimi aj Múzeum kultúry Maďarov na Slovenku.

4.4.2 Rádio Patria – Slovenský rozhlas

Osobitnú pozornosť vyvolávalo ohrozenie financovania Rádia Patria, ktoré zabezpečuje vysielanie pre národnostné menšiny. Už na začiatku roku 2008 SRo vyhlásil, že Rádio Patria bude od 7. januára ako jediný okruh SRo vysielať na stredných vlnách na troch strednovlnných vysielačoch, na ktorých sa bude šíriť program Rádia Patria v nezmenenom čase.

Národnostné vysielanie je súčasťou 5. okruhu SRo Rádia Patria, ktoré sa delí na redakciu maďarského vysielania so sídlom v Bratislave a na redakciu národnostno-etnického vysielania so sídlom v Košiciach, ktorá zabezpečuje vysielanie v piatich jazykoch. Program Rádia sa vysiela na stredných vlnách z troch vysielačov (Nitra, Rimavská Sobota a Prešov), ktoré pokrývajú 80 % územia Slovenska. Rádio vysiela aj cez satelitné vysielanie, ktoré pokrýva 100 % územia Slovenska a je dostupné aj prostredníctvom káblových televízií a internetu. V januári 2008 bolo vypnutých 5 menších vysielačov a o 100 % sa zvýšil výkon vysielača v Nitre a Rimavskej Sobote. SRo posilnil vysielače určené pre národnostné vysielanie Rádia Patria a vysielanie Rádia FM. Rozhlas zvýšil o 100 percent výkon na strednovlnnom vysielači v Nitra – Jarok. Na frekvencii 1098 kHz s inštalovaným výkonom 100 kW bude šíriť program Rádia Patria určený pre národnostné menšiny. V súvislosti so zmenou šírenia programu Rádia Patria bol už začiatkom roka zvýšený výkon strednovlnného vysielača v Rimavskej Sobote na frekvencii 1017 kHz z pôvodných 20 kW na 50 kW.[41]

SRo však naďalej uvažoval o presune vysielania na veľmi krátke vlny.

Na konci roku 2007 sa rádio zachovalo len vďaka dotácii poskytnutej vládou, využitie finančných prostriedkov však bolo kritizované Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ).

K 31. januáru 2008 po vzájomnej dohode ukončila prácu v Slovenskom rozhlase Ildikó Nagyová, riaditeľka národnostného okruhu SRo. Generálna riaditeľka SRo M. Zemková jej vyčítala, že poskytuje neautorizované informácie, v ktorých spochybňovala kroky orgánov SRo. Nagyová tak mala spraviť pri poskytovaní stanovísk médiám o budúcnosti Rádia Patria. I. Nagyová nespochybnila, že sa vyjadrovala bez súhlasu generálnej riaditeľky, ale dodala, že ako riaditeľka Rádia Patria sa nevyjadrila proti záujmom Slovenského rozhlasu, ale ochraňovala Rádio Patria. Rozpor so šéfkou SRo bol taký, že vylučoval ich ďalšiu spoluprácu. Obe situáciu interpretovali tak, že nebola odvolaná, ale odišla po vzájomnej dohode. [42]

Pri poslednej úprave legislatívy bola zo zákona o Slovenskom rozhlase vypustená povinnosť štátu dotáciou riešiť vysielanie na stredných vlnách, čím štát preniesol svoju úlohu v tejto oblasti na nedostatočne financované médium verejnej služby. SRo pripravuje aj iné riešenie šírenia signálu Rádia Patria a tým je prechod programu redakcie národnostno-etnického vysielania do pásma VKV II. Rada vlády na svojom zasadaní 30. júna 2008 odporučila zabezpečiť zapnutie vysielačov Stakčín a Bratislava, ako aj to, aby Rozhlasová rada a Rada STV konzultovali prípravu programovej štruktúry s pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov národnosti.[43]

4.4.3. Slovenská televízia

STV vysiela pre národnostné menšiny na programovom okruhu Dvojka. Od roku 2006 kontinuálne stúpa objem výroby vysielania pre príslušníkov národnostných menšín. Na zabezpečenie vysielania sú zriadené dve redakcie národnostného vysielania. Redakcia v Bratislave zabezpečuje výrobu a vysielanie národnostného vysielania pre maďarskú národnosť, redakcia v Košiciach v spolupráci so štúdiom v Banskej Bystrici vysielanie pre ostatné národnostné menšiny. V rámci novej organizačnej štruktúry sa uvažovalo o posilnení redakcií v Košiciach a v Banskej Bystrici. V roku 2008 boli naplánované náklady na financovanie vysielania pre maďarskú menšinu vo výške 11,6 mil. Sk a pre ostatné menšiny je naplánovaná suma 8,3 mil. Sk. [44]

Tabuľka 17

Počet hodín odvysielaných pre jednotlivé národnostné menšiny v roku 2008/ 1. polrok

Národnostná menšina

Spolu v hod. Podiel v %
Maďarské etnikum 59,47 50,9
Rómske etnikum 23,82 20,4
Ukrajinské etnikum 3,97 3,4
Rusínske etnikum 2,13 1,8
České etnikum 3,04 2,6
Nemecké etnikum 3,00 2,6
Poľské etnikum 1,70 1,5
Židovské etnikum 0,85 0,7
Bulharské etnikum 0,00 0,0
Chorvátske etnikum 0,83 0,7
Imigrantské skupiny 0,00 0,0
Etnické skupiny 17,42 14,9%
Ostatné 0,62 0,5
Spolu 116,85 100,0

Zdroj: www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/3971.pdf.

4.4.4 Financovanie kultúry

Základom financovania národnostných kultúr bol program Kultúra národnostných menšín, ktorý bol jedným z programov v štruktúre Grantového systému MK SR. [45] Vo februári 2008 sa na MK SR konalo zasadanie jednotlivých grantových komisií, ktoré rozhodli o pridelení finančných prostriedkov pre jednotlivé národnosti. K zloženiu komisií, spôsobu ich práce a prerozdeľovaniu finančných prostriedkov sme nezaznamenali zásadné pripomienky. K zmenám v komisiách v roku 2008 došlo v komisiách pre kultúru maďarskej menšiny, kde boli namiesto jednej vytvorené dve komisie, jedna pre živú kultúru a druhá pre periodickú a neperiodickú tlač.

Na zasadaní Rady vlády 28. februára 2008 predseda Csemadoku B. Hrubík kriticky skonštatoval, že v roku 2007 bolo na financovanie menšinovej kultúry na Slovensku vyčlenených 80 mil. Sk, pričom z tejto sumy dostala maďarská menšina 51,5 mil. Sk. V roku 2008 bolo vyčlenených 104 mil. Sk a z toho pre maďarskú menšinu 53,1 mil. Sk – čím došlo k 10-percentnému poklesu podpory financovania maďarskej menšiny. Navrhol, aby bol prijatý zákon o financovaní činnosti Csemadoku (podobný ako zákon o MS) a zákonom zriadený Osvetový inštitút Maďarov na Slovensku. Navrhol, aby uvedené zákony mohli byť súčasťou zákona o financovaní menšinových kultúr.[46]

V denníku Pravda bolo MK SR 19. apríla 2008 obvinené, že dotácie pre maďarskú menšinu pre vydavateľstvo Madách Posonium boli poskytnuté v súvislosti s podpisom Lisabonskej zmluvy. MK SR vydalo 20. apríla 2008 osobitné stanovisko, v ktorom uviedlo, že rozhodnutie o dotáciách uskutočnila grantová komisia 8. februára 2008 a jej rozhodnutie podpísal minister. Finančné prostriedky vyhradené v grantovom systéme na kultúru národnostných menšín sú rozdelené medzi jednotlivé národnostné menšiny podľa kritérií, ktoré zohľadňujú predovšetkým početnosť danej menšiny (pri početne malých menšinách sa uplatňuje aj pozitívna diskriminácia). Tieto pridelené objemy finančných prostriedkov rozdeľujú už na konkrétne projekty odborné komisie a každá národnostná menšina má svoju vlastnú komisiu. Minister kultúry s ohľadom na citlivosť financovania kultúry národnostných menšín do rozhodnutia týchto komisií nezasahuje a ponecháva konkrétne rozdelenie finančných prostriedkov na reprezentantov týchto menšín, ktorí majú v jednotlivých komisiách väčšinu.[47]

Problémom je naďalej financovanie jednotlivých organizácií národnostných menšín. Zákon o hospodárení totiž neumožňuje financovať neziskové organizácie. Rada vlády 30. júna 2008 odporučila podpredsedovi vlády D. Čaplovičovi, aby v spolupráci s MF SR hľadal možnosti na vytvorenie „malého objemu finančných zdrojov na kofinancovanie administratívnych aktivít organizácií národnostných menšín“.[48]

Ministerstvu kultúry bolo v roku 2008 predložených 1118 žiadosti o podporu z grantového programu. Kultúrne organizácie maďarskej menšiny predložili v roku 2008 698 projektov, z nich bolo podporených 533, nepodporených zostalo 165 projektov. Podrobné údaje sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 18

Rozdelenie finančných prostriedkov na kultúru v roku 2008 podľa rozhodnutia grantových komisií – pridelená suma

menšiny dotácia (v Sk) podporené nepodporené všetky žiadosti
maďarská 53 144 000 533 165 698
rómska 14 000 000 86 50 136
česká 5 000 000 41 3 44
rusínska 5 350 000 67 30 97
ukrajinská 3 650 000 24 5 29
nemecká 3 500 000 41 2 43
moravská 600 000 5 1 6
chorvátska 1 550 000 7 1 8
bulharská 850 000 6 0 6
poľská 1 650 000 13 0 13
ruská 1 100 000 16 6 22
židovská 1 900 000 15 1 16
spolu 92 294 000 848 264 1 112

Poznámka: Kultúrna politika – pridelená suma 7 000 000 Sk – z toho pre maďarskú menšina bola pridelená suma: 3 620 000 Sk. Na kultúru príslušníkov národnostných menšín bolo vyčlenených 99,296 mil. Sk, oproti roku 2007, keď bolo vyčlenených 87 mil. Sk.

Zdroj: Ministerstvo kultúry SR.

Ako informovala na zasadaní Rady vlády J. Kresáková, generálna riaditeľka sekcie regionálnych a menšinových kultúr, pre rok 2009 sa na základe podnetov zástupcov národnostných menšín pripravil nový grantový systém, podľa ktorého majú grantové komisie určovať priority podpory, pretože každá národnostná menšina má svoje špecifické požiadavky. MK SR stanovilo na rok 2009 tieto priority: podpora kultúrnych aktivít zameraných na deti a mládež; podpora kultúrnych aktivít s dlhoročnou tradíciou; podpora kultúrnych aktivít s originálnym nápadom; vydávanie najmenej jedného periodika; vydávanie diel národnostných autorov; projekty podporené aj z iných zdrojov. Podmienky mali byť zverejnené do októbra 2008 a žiadosti sa podávali do novembra 2008. Žiadosti je možné podávať celý rok.

4.5. Ministerstvo zahraničných vecí SR

V agende Ministerstva zahraničných vecí (MZV) sa problematika národnostných menšín objavuje v rôznych súvislostiach. MZV je garantom väzieb pokiaľ ide o medzinárodnoprávne normy dotýkajúce sa národnostnej problematiky a ich hodnotenia v európskych inštitúciách. Špecifikom je situácia národnostných menšín, ktoré majú materský národ v susedstve Slovenska (Česko, Poľsko, Ukrajina a Maďarsko) a v ktorých žijú aj slovenské menšiny. Vo vzťahu k dvom krajinám sú vytvorené osobitné bilaterálne komisie zaoberajúce sa menšinovou problematikou.

4.5.1 Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín (ďalej Zmiešaná komisia)

Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín bola zriadená v zmysle Protokolu medzi MZV SR a MZV MR z 24. novembra 1998 ako jeden z jedenástich (dnes dvanástich) orgánov slúžiacich napomáhaniu plnenia Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z roku 1995 (v ďalšom texte „Základná zmluva“). Podľa čl. 15 ods. 6 základnej zmluvy má zmiešaná komisia právo predkladať odporúčania vládam SR a MR.

V roku 2008 došlo k čiastočným zmenám v zložení slovenskej časti zmiešanej komisie. Novými členmi zmiešanej komisie sú: zástupca Úradu vlády SR M. Lisánsky, generálny riaditeľ sekcie ľudských práv a menšín, riaditeľ 2. teritoriálneho odboru MZV SR František Dlhopolček a riaditeľka odboru ľudských práv a RE SR Veronika Lombardini.[49]

Dňa 10. júna 2008 sa v Bratislave uskutočnilo VIII. zasadanie Zmiešanej komisie pod vedením jej spolupredsedov, veľvyslanca SR v Bosne a Hercegovine Miroslava Mojžitu a odborného štátneho tajomníka Ferenca Gémesiho. 22. októbra 2008 prerokovala vláda SR správu o VIII. zasadaní komisie. Strany potvrdili, že pravidelné zasadnutia zmiešanej komisie sú nezastupiteľným príspevkom k napĺňaniu litery a ducha Základnej zmluvy a účinným mechanizmom plnenia Dohody medzi vládou SR a vládou MR o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Konštatovali, že komisia sa osvedčila ako vhodná platforma prerokovania prípadných problémov týkajúcich sa práv osôb patriacich k národnostným menšinám a vypracovania odporúčaní vládam na ich riešenie.

Zhodli sa na tom, že je dôležité, aby sa v praxi ďalej napĺňal 14 bodový dokument „Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť v zrkadle spoločných projektov“, ktorý prijali predsedovia vlád SR a MR počas stretnutia v Bratislave v júni 2007.

Obe strany súhlasili s tým, že v prípade vzniku otvorených otázok východiskom ich riešenia pre obidve strany je zachovanie dosiahnutej úrovne ochrany práv osôb patriacich k menšinám. Strany sa zhodli, že vyvinú úsilie na zabránenie narušenia status quo v živote menšín, čím akceptovali základný princíp menšinovej politiky vlády R. Fica.

Zmiešaná komisia v súlade s článkom 6 Dohody medzi vládou SR a vládou MR, uzavretej 12. decembra 2003 o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry, zhodnotila plnenie dohody, pričom konštatovala, že rámec dohody sa intenzívne využíva.

Komisia prijala nové odporúčania pre obe vlády:

  1. Strany zabezpečia podporu na fungovanie Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku a Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku.
  2. Preskúmať možnosť zefektívnenia systému poskytovania podpory pre slovenské civilné spolky a združenia osobitne vo vzťahu k najväčšej organizácii Slovákov v Maďarsku – Zväzu Slovákov v Maďarsku.

Pre slovenskú stranu potvrdili odporúčania z predchádzajúcich zasadaní komisie alebo upravili ich formu:

Odporúčania z III. zasadania v upravenej forme:

V rámci vyrovnania vzťahov medzi štátom a cirkvami, v súlade so zákonom č.161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, preveriť jeho plnenie smerom k reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.

Odporúčanie zo IV. zasadania:

V rámci prípravy zákona o financovaní kultúry upraviť aj financovanie rozvoja a šírenia kultúry národnostných menšín.

Pokračovať v ponuke bezplatnej jazykovej a odbornej prípravy na univerzitné prijímacie skúšky v SR pre absolventov slovenských stredných škôl v MR.

Odporúčanie V. zasadania:

Slovenská strana zabezpečí satelitné vysielanie programu STV alebo jej špeciálneho denného vysielania programových relácií vyhotovených vo vlastnej tvorbe pre tento účel a voľného prístupu k nim pre Slovákov v MR.

Slovenská strana bude naďalej zabezpečovať náležité materiálne predpoklady fungovania a rozvoja Univerzity J. Selyeho v Komárne.

Slovenská strana preskúma možnosť, aby maďarské kultúrne inštitúcie delimitované do právomoci VÚC mali vytvorené vhodné materiálne podmienky na garantovanie úplnej a efektívnej činnosti. V prípade Jókaiho divadla v Komárne a divadla Thália v Košiciach podporí ich divadelné vystúpenia mimo hraníc VÚC, do ktorého pôsobnosti patria.

Odporúčanie zo VII. zasadnutia v upravenej forme:

Slovenská strana bude pokračovať v zabezpečení adekvátnych finančných a technických podmienok vysielania Rádia Patria.

Preskúmať možnosti jednorazovej podpory na rekonštrukciu nehnuteľností Csemadoku.[50]

Môžeme povedať, že komisia pokračovala vo svojej rutinnej práci, ale jej činnosť nevytvárala predpoklady pre preventívne riešenie problémov a nevytvárala mechanizmy, ktoré by vytvárali predpoklady pre eliminovanie takýchto problémov.

Záver:

Príspevok sa zaoberá fungovaním inštitucionálnej základne menšinovej politiky v Slovenskej republike. Možno konštatovať, že problematike slovenských Maďarov sa venovala v činnosti týchto inštitúcií veľká pozornosť. Prioritne však oficiálne inštitúcie vychádzali z dominantného postavenia slovenského národa v Slovenskej republike, od ktorého potom odvíjali svoju činnosť voči národnostným menšinám. Príspevok mapuje činnosť prezidenta, jeho stretnutia s maďarským partnerom, činnosť verejného ochrancu práv, činnosť podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny vrátane činnosti Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny a aktivity najvýznamnejších ministerstiev, ktorých činnosť sa dotýka menšinovej problematiky (ministerstva zahraničných vecí, ministerstva školstva a ministerstva kultúry).

The Hungarian Minority in the political life in Slovakia (as per example of 2008) II. (The institutions activity)

Article is concerned with organisation of institutional base of minority policy in the Slovak republic. It is possible to allege that considerable care of these institutions was given to the theme of Slovakian Hungarians. Primarily official institutions came out from dominant position of Slovak nation in the Slovak republic, from which they deduced their activities to national minorities. Contribution deals with activities of president - his meetings with Hungarian partner, activities of public defender of rights, activities of vice-prime minister for knowledge society, European affairs, people rights and minorities including activities of the Government board for national minorities and ethnical groups and activities the most important ministries, which are interested in theme of minority issue (ministry of foreign affairs, ministry of education and ministry of culture).

Poznámky

[1] Prezident SR vystúpil v pléne Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=6294 .

[2] Prezident SR Ivan Gašparovič vyhodnotil ďalší rok vo funkcii hlavy štátu. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=6747.

[3] Sme , 1. január 2008, Novoročný prejav prezidenta Ivana Gašparoviča.

[4] Prezident SR s manželkou prijal predstaviteľov národnostných menšín. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=5872 .

„Keď čítam či počúvam niektorých historikov i politikov, občas mám z ich vyslovených postojov pocit, akoby slovenský národ chvíľami ani nežil. Či akoby niekto stále stál nad jeho dvojkrížom a vykrikoval: ukrižuj!. Pýtam sa: sú azda jazyk, kultúra, viera, slovesnosť, či tradície slovenského národa nehodné života? Ak áno, tak len v tom, v čom sú nedôstojné aj kultúry ostatných národov Európy. Dejiny slovenského národa nie sú hriešnejšie, než dejiny Európy. Veď život Slovákov bol a je bytostne previazaný so životom na našom starom kontinente. ... Slovenský národ je z pohľadu Európy a súčasného letopočtu národom starým, aj keď Slovenská republika je mladá. Je to vitálny a perspektívny štát.“ Ak nemáme žiť povrchne, posilňujme naše historické vedomie, starajme sa o vzdelanosť a kultúrnosť národa. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?prihovor-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-na-slavnostnom-zhromazdeni-pri-prilezitosti-15-vyrocia-vzniku-sr-martin-2-1-2008.

[5] Sme , 16. január 2008, Gašparovič: Slovenská menšinová politika príkladom pre iných. (SITA).

[6] Ivan Hriczko, predstaviteľ rómskej národnostnej menšiny zdôraznil význam národnej identity. Podľa parafrázovaného výroku uviedol: „Slováci spolu s národnostnými menšinami podľa jeho slov tvoria jednotný slovenský politický národ. Kvalita vzťahov s menšinami bude závisieť od kvality vzťahov príslušníkov samotných menšín a tiež od politikov.“

[7] Prezident SR Ivan Gašparovič hovoril s podpredsedom vlády SR a ministrom školstva SR Jánom Mikolajom o rozpočte. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=7392 .

[8] Prezidenti Slovenskej republiky a Maďarskej republiky navštívili Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=7159.

[9] „Považujem za nemorálne ak veľká časť extrémne orientovaných fanúšikov vníma športový štadión ako miesto a futbalový zápas ako prostriedok na ventilovanie si historických a politických krívd. Je povinnosťou štátu zabezpečiť bezpečnosť na štadiónoch, ... Na celom prípade ma vyrušuje ešte jedna skutočnosť. S akou ľahkosťou sa stal zásah polície proti extrémistom politickou témou. Intolerancia a násilie má jednu podobu a tú by mali odsúdiť politici na oboch stranách Dunaja! ... apelujem na všetkých, aby sme sa v tejto situácii správali zodpovedne! Každý z nás nesie na svojich pleciach kus zodpovednosti, aby ľudia na oboch stranách Dunaja nažívali v pokoji a vzájomnej tolerancii. ... Ak naň nepristúpime, hlavné slovo získajú extrémisti. Nielen na politickej scéne, ale i v uliciach či na štadiónoch.“ Vyhlásenie prezidenta SR k extrémizmu a národnostným nepokojom na futbalových štadiónoch. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=7558.

[10] Sme , 5. december 2008, Gašparovič a Sólyom budú diskutovať o vzťahoch oboch štátov. (SITA).

[11] Prezidenti Ivan Gašparovič a László Sólyom rokovali v Nových Zámkoch. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=7878.

[12] Sme , 6. december 2008, Maďarsko podľa Sólyoma nikdy nespochybnilo Trianon. (SITA).

[13] Veľký Meder, Nitra, Žarnovica, Veľký Krtíš, Košice, Prešov, Žilina, Dohňany, Trenčín, Bratislava–Karlova Ves, Bratislava–Petržalka a Banská Bystrica.

[14] Zriadenie ombudsmana pre národnostné menšiny navrhol Slovensku predseda vlády MR F. Gyurcsány na stretnutí so slovenským premiérom 15. 11. 2008 v Komárne a maďarský prezident L. Sólyom 5. 12. 2008 na stretnutí s I. Gašparovičom v Nových Zámkoch.

[15] Maďarským špecifikom je ustanovovanie špecializovaných ombudsmanov ako napríklad ombudsmana pre menšiny, ombudsmana pre životné prostredie, či ombudsmana pre ochranu osobných údajov. Dostupné na internete: http://www.prezident.sk/?rok-2008&news_id=7183.

[16] Významné udalosti a aktivity v činnosti verejného ochrancu. Dostupné na internete: http://www.vop.gov.sk/vyznamne-udalosti-a-aktivity-v-cinnosti-verejneho-ochrancu-prav-v-roku-2008 .

[17] Poznatky verejného ochrancu práv. In: Verejný ochranca práv. Informačný bulletin , 2008, č. 3, s. 8.

[18] Významné udalosti a aktivity... .

[19] Z podnetov. In: Verejný ochranca práv. Informačný bulletin , 2008, č. 3, s. 8.

[20] Dostupné na internete: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/49678C5B697F1843C1257450002711E9?OpenDocument

[21] Zápisnica z rokovania z rokovania Rady vlády 6.11. 2007.

[22] Zápisnica z rokovania Rady vlády 28. 2. 2008.

[23] Zápisnica z rokovania Rady vlády 30. 6. 2008.

[24] Žiaľ, zápisnica z tohto zasadania v čase prípravy tohto príspevku nebola k dispozícii.

[25] Sme , 9. november 2008, Parlamentné výbory Slovenska a Maďarska sa stretnú v stredu. (TASR).

[26] Sme , 12. november 2008, Ak niekto blúzni o veľkom Uhorsku, je blázon, tvrdí maďarský poslanec. (SITA).

[27] Sme , 3. december 2008, Styky medzi Maďarskom a Slovenskom na úrovni predsedov parlamentov. (TASR).

[28] Sme , 9. december 2008, Kubiš sa opäť stretne s Gönczovou. (SITA).

[29] Sme , 1. november 2008, Čaplovič: Keď sú vzťahy medzi štátmi dobré, nie je problém urobiť hrubú čiaru. (TASR).

[30] Sme , 19. október 2008, Poslanci SMK porušili princíp zvrchovanosti, tvrdí Mečiar.

[31] Sme , 4. november 2008, Poslanci vyjadrili znepokojenie nad maďarským fórom. (ČTK).

[32] Sme , 4. október 2008, Csákyho návrhy nesú znaky Kosova, tvrdí Hrušovský. (SITA).

[33] Sme , 6. október 2008, Slota prirovnal Kingu Gönczovú k Hitlerovi.

[34] Sme , 4. november 2008, Csáky: Uznesenie k maďarskému fóru je hlúpe.

[35] SMK chce riešiť učebnice a Slotove výroky v Európskom parlamente. SITA, 8. október 2008.

[36] Sme , 25. marec 2008, SNS zvažuje žalobu na Csákyho kvôli jeho výrokom. (TASR).

[37] Porovnaj: ŠUTAJ, Štefan – SÁPOSOVÁ, Zlatica. Národnostné menšiny 2007. In: KOLLÁR, Miroslav – MESEŽNIKOV, Grigorij – BÚTORA, Martin (Eds.). Súhrnná správa o stave spoločnosti. Slovensko 2007. Bratislava : IVO, 2008.

[38] Ministerstvo: Účasť vedcov v komisiách je daná zákonom . TASR, 25. január 2008.

[39] Nový školský zákon má 2325 pripomienok . TASR, 26. január 2008.

[40] Szigeti: Väčšina z SMK nechce územnú a politickú autonómiu . TASR, 15. október 2008.

[41] Sme , 29. február 2008, Rozhlas posilňuje vysielače Patrie a Rádia FM.

[42] Sme , 23. január 2008, Nagyová: Z Rádia Patria odchádzam pre informovanie o okruhu. (SITA).

[43] Sme , 29. február 2008, Rozhlas posilňuje vysielače Patrie a Rádia FM.; Zápisnica z rokovania Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny 30. júna 2008.

[44] Zápisnica z rokovania Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny 30. jún 2008.

[45] ŠUTAJ, Š. – SÁPOSOVÁ, Z. Národnostné menšiny 2007 ... .

[46] Zápisnica z rokovania Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny 28. február 2008.

[47] Dostupné na internete: http://medialne.etrend.sk/tlac/clanok.php?clanok=4934.

[48] Zápisnica z rokovania Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny 30. jún 2008.

[49] Štefan Markuš, veľvyslanec, podpredseda slovenskej časti zmiešanej komisie; Michaela Ležáková, tajomníčka slovenskej časti zmiešanej komisie, Ministerstvo zahraničných vecí SR; B. Obrimčáková, štátna tajomníčka, MŠ SR; Vilma Prívarová, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí; Juraj Migaš, veľvyslanec SR v MR; L. Nagy, poslanec NR SR; Štefan Zachariáš, primátor Moldavy nad Bodvou; Juraj Nociar, generálny riaditeľ, sekcia európskych záležitostí, MZV SR; Pavel Mikula, riaditeľ odboru národnostných menšín a znevýhodnených skupín obyvateľstva, MK SR; Janka Burianová, zástupkyňa riaditeľa 2. teritoriálneho odboru, MZV SR; Milan Kurucz, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti; Peter Hatiar, 2. teritoriálny odbor, MZV SR; Miriam Joklová, odbor ľudských práv a Rady Európy, MZV SR; Ján Jaraba, riaditeľ oddelenia škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín a vzdelávania rómskych komunít, MŠ SR; Katarína Čamborová, odbor bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce a programov, MŠ SR; Ľubica Škvarková, odbor vysokoškolského vzdelávania, MŠ SR.

[50] Dostupné na internete: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/190B9631D89A6066C12574D60032DD58?OpenDocument.