Marinelli-König, Gertraud: Oberungarn (Slowakei) in den Wiener Zeitschriften und Almanachen des Vormärz (1805 - 1848).

Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2004, 780 s.

 

V týchto dňoch vyšla v Rakúsku s pomocou Fondu na podporu vedeckých výskumov (Fond zur Förderung der wissenschaftlichen Forschung) v nakladateľstve Rakúskej akadémie vied zaujímavá publikácia týkajúca sa územia Slovenska pod názvom „Horné Uhorsko (Slovensko) v predmarcových viedenských časopisoch a almanachoch (1805 - 1848)“. Táto publikácia vyšla v rámci rozsiahleho Projektu Slavica, ktorý sa začal v roku 1982 pod vedením prof. Günthera Wytrzensa (†). Ide už v poradí o štvrtý zväzok. Prvý zväzok vyšiel v roku 1990 (a dodatky k zväzku v roku 1998) a bol venovaný Rusku (Rußland in den Wiener Zeitschriften und Almanachen des Vormärz (1805-1848). Ein Beitrag zur Geschichte der österreichisch-russischen Kulturbeziehungen. Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1990. Nachträge, Wien 1998), druhý zväzok vyšiel o dva roky neskôr a zaoberal sa Poliakmi a Rusínmi (Polen und Ruthenen in den Wiener Zeitschriften und Almanachen des Vormärz (1805-1848). Versuch einer kritischen Bestandsaufnahme der Beiträge über Galizien, die Bukowina und das polnische Geistesleben insgesamt. Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1992) a tretí zväzok zaoberajúci sa južnými Slovanmi vyšiel v roku 1994 (Die Südslaven in den Wiener Zeitschriften und Almanachen des Vormärz (1805-1848). Versuch einer kritischen Bestandsaufnahme der Beiträge über Bosnien, Bulgarien, Dalmatien, die Herzegowina, Istrien, Krain (Kärnten, Steiermark), Kroatien, das Küstenland, die Militärgrenze, Montenegro, Serbien und Slawonien. Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1994). Ďalší zväzok bude venovaný českým krajinám. Všetky doteraz vydané zväzky vyšli v sérii Vydania Komisie pre literárnu vedu Rakúskej akadémie vied (Veröffentlichungen der Kommission für Literaturwissenschaft der Österreichischen Akademie der Wissenschaften).

Autorka sa vo všetkých doteraz vydaných publikáciách pokúsila o kritický súpis príspevkov o slovanských historických regiónoch a ich kultúrnych väzbách s Viedňou v predmarcovom období, respektíve v rokoch 1805 - 1848. Snažila sa bibliograficky zachytiť vnútrorakúske vnímanie či záujem o kultúru slovanských krajín tak patriacich do vtedajšej Habsburskej monarchie, ako aj krajín s ňou susediacich. Ako pramene boli použité reprezentatívne viedenské almanachy a dobové časopisy, čím sa jej podarilo zaznamenať mnohonásobné vzťahy z rôznych oblastí života. Podobne ako v predchádzajúcich zväzkoch aj v tomto štvrtom zväzku zaoberajúcom sa materiálmi týkajúcimi sa územia Slovenska autorka zachovala členenie hojného dokumentačného materiálu podľa jednotlivých odborov a ich podkategórií, čo zvyšuje prehľadnosť diela a umožňuje tiež porovnanie kultúrnych prínosov z rozličných slovanských krajín. Publikácia je členená na tieto hlavné kategórie (a podkategórie): predslov, úvod (východisková situácia; metodika; stav prameňov; súpis použitých časopisov; výsledky), literatúra a písomníctvo (beletria - správy o spisovateľoch, anonymum, almanachy, príležitostné písomnosti, ľudové písomnosti, preklady, námety; literárna kritika - literárne dejepisectvo, literárne prúdy a tendencie; noviny a časopisy; lexika; knižná produkcia a odbyt), jazykoveda (bohemistika; germanistika; slavistika; slovakistika; hungaristika; porovnávacia jazykoveda), filozofia, estetika, rétorika, dejiny (historiografia; jednotlivé témy), vzdelávacie inštitúcie (školstvo; výchovné písomnosti - správy o školských ústavoch; knižnice, múzeá, zbierky; učenec - správy o pôsobení učencov a mužov verejného života - ich vyznamenania a smrť, učená spoločnosť - členstvo), umenie (výtvarné umenie; hudba a divadelné umenie), náboženstvo (štatisticky o cirkevnom dosahu; protestantizmus - náboženské písomnosti, správy o kazateľoch; katolicizmus - náboženské písomnosti, katolícky klérus), právo (právna náuka - zbierky zákonov; stavovská príslušnosť), vlastiveda (geografia a štatistika - všeobecná a špeciálna geografia a štatistika o Uhorsku a Hornom Uhorsku, ďalšie národopisné práce a príspevky hornouhorských autorov, štatistika obyvateľstva, prírodné krásy / prírodné divy, historické pamätihodnosti, Bratislava, kúpele / zdravotné pramene; správy z ciest; národopis), politická ekonómia (pôdne bohatstvo / baníctvo; komunikačné prostriedky / dopravné spojenia; remeslo / priemysel; obchod / peňažníctvo; poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo; chudoba a chudobinstvo; hospodárska kríza, epidémie, katastrofy - dobročinnosť a starostlivosť), prírodné vedy a matematika (mineralógia, geológia; antropológia, paleontológia; zoológia, botanika; medicína, zverolekárstvo; matematika), menný register (použité pramene; osobný register; miestny register; register vydavateľov). Prílohu tvoria dve mapy Uhorského kráľovstva z roku 1811 (len Horné Uhorsko - politická mapa)  a 1829 (územie celého Uhorska - etnografická mapa).

V prvej časti úvodu autorka stručne približuje politicko-správny vývoj vtedajšieho Uhorska, ako aj samotného územia Slovenska v sledovanom období, ďalej uvádza štatistické údaje tak o celkovom počte obyvateľov v krajine, ako aj o počte jednotlivých národností žijúcich na danom území (t. j. Slováci, Maďari, Nemci, Chorváti, Rusíni, Židia, Rómovia atď.) v 19. storočí. Značný priestor autorka venuje vývoju a následne otázke kodifikácie slovenského jazyka. V rámci metodiky použila kultúrno-vedecký, literárnovedný a komparatívny prístup.  Autorka upozorňuje na to, že dôležité veci, o ktorých sa v časopisoch a novinách neinformovalo, môžu chýbať, ale na druhej strane môžu byť odkryté mnohé neznáme a dávno zabudnuté skutočnosti. Dôležitou skutočnosťou pritom zostáva, že kultúrne spojenie medzi Viedňou a hornouhorským priestorom sa predsa len dostalo týmto počinom na verejnosť. Bibliografický základ pri vzniku tejto práce tvorili dva chronologické súpisy na  dnešnom rakúskom štátnom území vyšlých časopisov, ktoré boli prílohou k statiam „Časopisy v Rakúsku v rokoch 1740 až 1815“ (In: Zemann, Herbert (Ed.): Die österreichische Literatur. Ihr Profil an der Wende vom 18. zum 19. Jahrhundert. Teil I. Graz 1979, S. 203-227) a „Časopisy v Rakúsku v rokoch 1816 až 1847“ (In: Zemann, Herbert (Ed.): Die österreichische Literatur. Ihr Profil im 19. Jahrhundert. Teil II. Graz 1982, S. 13-21). Spomedzi týchto časopisov uvedených v súpise bol urobený výber päťdesiatich odborných časopisov a žurnálov s náboženskou, medicínskou, vojenskou, právnickou a obchodnou tematikou a listy pre mládež a ženy. Niektoré časopisecké tituly boli vo viedenských knižniciach nenávratne stratené. Do práce neboli zahrnuté príspevky z dennej tlače, teda politické noviny ani periodiká z revolučných rokov. Autorka ale ďalej túto skutočnosť nevysvetľuje, uvádza však, že pri príprave a spracovávaní materiálu k českým krajinám do zväzku plánuje zahrnúť aj komentár zaoberajúci sa problematikou cenzúry a spravodajstva.

Súčasťou práce je menný register a zoznam použitých prameňov. V tomto, vcelku bohatom zozname použitej  literatúry a prameňov však nenachádzame, podľa nášho názoru, dôležité diela, ako sú „Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773 - 1997)“ od Milana Majtána, ktoré vyšli v Bratislave v roku 1998, a „Maďarský slovník identity miestnych názvov“ (Magyar helységnév-azonosító szótár) od Györgya Lelkesa, ktorý vyšiel v Baji v rovnakom roku 1998. Ak by autorka mala k dispozícii spomínanú literatúru, nedošlo by k niektorým nepresnostiam, ktoré sa vyskytli v miestnom registri pri určovaní identity, respektíve súčasnej podoby historického názvu obcí. Ako príklad môžeme uviesť historické pomenovanie obce Vyhne - Eisenbach, ktoré autorka nesprávne označila za súčasnú dedinu Hnilčík, alebo Nižnú Ráztoku - Alsó-Ráztoka - označenú v publikácii ako obec Demänovú či obec Rybáre (Halászi, Fischendorf) uvedenú ako obec Sliač (aj keď autorka v tomto prípade nebola ďaleko od pravdy, pretože obec Rybáre bola spolu s obcou Hájniky zlúčená v roku 1960 do jednej spoločnej obce s názvom Sliač).

Ani tento nedostatok však nezmenšuje výpovednú hodnotu a  významnosť tejto publikácie pre ďalšie poznávanie slovenskej histórie. Zbierka materiálov totiž ďaleko prekračuje  holý súpis kultúrnych indikátorov (uvedené sú nielen samotné mená a dáta, ale tiež kritické reflexie, usporiadané v kontexte a dostatočne okomentované). Toto veľké encyklopedické dielo (tu máme na mysli všetky doteraz vydané zväzky v rámci Projektu Slavica) môže poslúžiť ako základ pre rozličné vedecko-kultúrne výskumy a v budúcnosti isto vzbudí záujem nielen vo vedeckej, ale aj širšej verejnosti.

Anna Tkáčová (tkacova@saske.sk)