Predkladaná kniha poskytuje prehľad najdôležitejších fyzikálnych vlastností ferokvapalín z pohľadu ich využitia ako rozdružovacieho média. V knihe sú riešené problémy separácie slabomagnetických častíc a sú uvedené možnosti modifikácie fyzikálnych vlastností materiálov ferokvapalinami.
V teoretickej časti sú uvedené metódy výpočtu optimálnych tvarov pólových nástavcov magnetohydrostatických (MHS) rozdružovačov. V experimentálnej časti sú popísane metódy prípravy ferokvapalín a uvedené fyzikálne vlastnosti ferokvapalín na báze petroleja a vody. Testy magnetohydrostatického rozdružovania boli realizované za použitia štyroch typov pólových nástavcov. Sledoval sa vplyv rôznych faktorov na účinnosť rozdružovacieho procesu. Zistila sa vhodnosť uvedenej metódy pre rozdružovanie minerálov a farebných kovov, elektrotechnických, elektronických odpadov a pre rozplavovacie analýzy uhlia a magnezitovej suroviny.
Sú uvedené výsledky separácie materiálov vo ferokvapaline umiestnenej v pulznom magnetickom poli resp. v odstredivom poli, bola zistená selektívna adsorpcia ferokvapalín na rôzne materiály a špeciálne vlastnosti ferokvapalín umožňujúce ich využitie pri čistení vôd. Bolo popísane ovplyvnenie magnetických vlastnosti ropných produktov. Zvýšenie magnetickej susceptibility ropných produktov a ich následnú magnetickú extrakciu je možné dosiahnuť pridaním optimálneho množstva s vodou nemiešateľnej ferokvapaliny na báze petroleja.

Monografia rozoberá riziko banského pracovného prostredia z hľadiska vdychovania škodlivého aerosólu s minerálnymi časticami, prevažne kremeňa, ktorý po dlhodobom pôsobení na pľúcny orgán môže spôsobovať veľmi nepríjemnú, až smrteľnú chorobu z povolania, tzv. silikózu. Popri kremeni boli hodnotené aj ďalšie minerály, ktoré sa v slovenských baniach nachádzali v jemnodispergovanom stave a človek pracujúci v takomto prostredí bol vystavený ich účinkom.
Táto práca nadobudla význam v čase, keď sa slovenská komunikačná sieť napája na európsku a jej úspešné riešenie si bude vyžadovať stavbu podzemných cestných ťahov (tunelov), kde bude prvoradou prácou práca baníka, hoci v modernejších technologických podmienkach. Aj tu sa bude človek dostávať do kontaktu s dýchateľnými jemnodisperogovanými minerálmi, ktoré budú vyvolávať naďalej hygienické riziká. Pri použití predložených návodov a vedomostí o jednotlivých rizikových zložkách banského prostredia, by aj tieto hodnotenia mohli aktuálne pomôcť pri odstraňovaní rizík baníckej práce z aspektu jemnodispergovaných minerálov, aj ďalších škodlivých faktorov.