Na základe výsledkov rokovania 67. zasadnutia Predsedníctva SAV, bol Ústav vlastností hornín SAV dňom 1. januára 1976 premenovaný na Banícky ústav SAV. Riaditeľom ústavu bol menovaný prof. Ing. Ľudovít Kovanič, CSc. (1976-1987). Organizačná štruktúra: V oddelení životného prostredia a hygieny v baníctve bol vyvinutý metodicko-experimentálny základ pre štúdium vlastností disperzných minerálnych sústav, najmä pre výskum prašnosti. Výsledky umožnili prikročiť k syntetickému riešeniu systému hodnotenia rizika prašnosti. Bola vypracovaná metodika stanovenia špecifickej škodlivosti prachu, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie pôvodné výsledky československého výskumu v tejto oblasti. Vychádza sa z overenej zákonitosti, že hygienické riziko pracovného prostredia je úmerné dávke škodlivých zložiek, ktoré obsahuje prach alebo banský aerosól. Pri riešení tejto úlohy bola zabezpečená účinná spolupráca s pracoviskom ČAV, SAV, Ministerstvom zdravotníctva, Klinikou pracovného lekárstva FNsP Košice, rezortnými výskumnými ústavmi VVUÚ Ostrava-Radvanice a BUÚ Prievidza.

Oddelenie rozpojovania hornín intenzívne študovalo problematiku energetických transformácií v procese rozpojovania hornín vŕtaním a mletím. Výsledky výskumu priniesli zaujímavé poznatky v zákonitostiach distribúcie energie pri týchto mechanizmoch prorušovania tuhej látky. Vyvinuté metodiky sa ukázali ako originálne v problematike základného výskumu a našli ohlas aj v zahraničí. Na základe systematického standového výskumu boli poznané vlastnosti mernej objemovej práce rozpojovania, pomocou ktorej sa definovali optimálne režimy rozpojovania hornín. Ďalšie odvodené veličiny umožnili porovnávať rôzne typy rozpojovacích nástrojov z hľadiska ich vŕtacej schopnosti a sledovať vplyv ich opotrebovania. Výsledky výskumu boli realizované v praxi v rezortoch Českého a Slovenského geologického úradu a prebiehala intenzívna spolupráca pri vývoji diamantových vŕtacích nástrojov s PRAMET Šumperk.
V spolupráci s Banskými stavbami, n. p., Prievidza sa vybudoval veľkopriemerový rotačný stand pre výskum rozpojovania hornín valivými a diskovými dlátami, realizovali sa merania v podmienkach in situ na vŕtacích súpravách ZIF 1200, SBA-500 a SKB 5, raziacich strojoch Wirth TB-II-330H pri razení Novej odvodňovacej štôlne v Hodruši, RS 24-27H a RS 37-40H v Rudňanoch, Demag TVM 55H v Ostrave a na komínovacej súprave BESPADRILL P-1 v Slovinkách. Vyvinuli sa pre tieto zariadenia monitorovacie sústavy na báze 8-bitových počítačov MVS, DIAMO a SAP I. Pre optimalizáciu týchto procesov boli vyvinuté zariadenia chránené autorskými osvedčeniami A0 185 857 a A0 246 313.

V oddelení geofyziky a banského meračstva sa riešila priama a obrátená gravimetrická a magnetometrická úloha pre telesá ľubovolného tvaru a pri ľubovoľnom rozložení hustoty. Matematicky bolo odvodené riešenie obrátenej úlohy pre magnetický dipól. Koordinátor prác akademik Tibor Kolbenheyer bol ocenený za dosiahnuté výsledky pamätnou medailou nemeckej Akadémie vied. Úsek banského meračstva riešil problematiku teoretického rozboru presnosti určenia polohy čelby vrtu na základe východiskových parametrov inklinometrických meraní - azimutov, zenitových uhlov, dĺžok a ich stredných kvadratických odchýlok. Vyvinula sa originálna metóda vytyčovacích prác na princípe merania vyvolaných magnetických polí, zmapovali sa vyluhované priestory pri ťažbe soli na závode Solivary Prešov.

Oddelenie úpravy úžitkových nerastovzískané teoretické poznatky využilo pri návrhu nového typu magnetického rozdružovača VMR 1, ktorý na úpravni v Rudňanoch nahradil pôvodné rozdružovače 2 MSM - 5. Študovali sa otázky gravitačnej predúpravy ako prostredku na zefektívnenie magnetického rozdružovania. Výskumný program oddelenia bol zameraný aj na vývoj a výrobu ferokvapalín a ich využitie pri úprave nerastných surovín. Na výrobu ferokvapalín bolo Ing. Štefanovi Jakabskému, CSc. vydané autorské osvedčenie.

Oddelenie fyzikálnochemických procesov úpravy prispelo významnou mierou v oblasti rozvoja adsorpčných metód štúdia povrchových vlastností ultrajemných práškov a pri objasnení vplyvu agregácie na veľkosť novovytvorených povrchov pri mletí. Výskum kvantifikoval celkové množstvo energie nevratne akumulovanej počas mletia. Bolo dokázané, že mechanická aktivácia mnohonásobne zvyšuje efekt termickej aktivácie. Príkladom je termodispergačná predúprava magnezitu, ktorá bola úspešne aplikovaná pre magnezitovú technológiu odsírovania spalín. Pre selektívne lúhovanie sulfidických rúd bol vypracovaný postup, zahŕňajúci mechanickú aktiváciu rudy a jej lúhovania roztokom H₂0₂. Podľa tohto spôsobu sa dosahuje selektívne delenie Fe vo forme zrazeniny v rámci jedinej operácie, spojenej s prevodom úžitkových kovov (s výnimkou Pb) do výluhu.

Prof. František Špaldon, DrSc. vypracoval správu "O biotechnológii v baníctve", ako podklad pre rozvoj nového smeru výskumu na Baníckom ústave SAV. Správu prerokovalo Vedecké kolégium SAV a dňa 25.6.1984 bola predložená Predsedníctvu SAV. Predsedníctvo SAV uložilo riaditeľovi Baníckeho ústavu SAV a spracovateľovi správy členovi korešpondentovi F. Špadonovi rozvíjať výskum bakteriálneho lúhovania rúd na ústave.

Ku koncu roka 1986 mal Banícky ústav SAV 64 kmeňových pracovníkov. Z toho 21 vedeckých (6 - DrSc. a 15 - CSc.). V druhej polovici roka 1987 požiadal prof. Ing. Ľudovít Kovanič, DrSc. o uvoľnenie z funkcie riaditeľa ústavu. Jeho žiadosti predseda SAV akademik Vladimír Hajko vyhovel a od 1.10.1987 menoval riaditeľom ústavu Ing. Félixa Sekulu, DrSc. Po roku 1990 Slovenskú akadémiu vied postihla reorganizácia vedecko-výskumného programu i kádrového budovania. Počet zamestnancov sa cielene znížil na úroveň cca 50 pracovníkov. Ústav pôsobil ako rozpočtová organizácia až do zmeny názvu v roku 1993. V roku 1991 sa zmenila organizačná štruktúra pracoviska. V rámci dvoch základných výskumných smerov boli vytvorené pohyblivé riešiteľské tímy na riešenie grantových a inštitucionálnych úloh a na vedecko-realizačnú činnosť.