Uznesenie Predsedníctva SAV č. III. zo dňa 28. septembra 1966 o zriadení Ústavu vlastností hornín SAV nadobudlo účinnosť 1. januára 1967. Do funkcie riaditeľa ústavu bol menovaný akademik Tibor Kolbenheyer, do funkcie zástupcu riaditeľa bol prijatý Ing. Vincent Mihalík, CSc. Ústav na začiatku svojej činnosti mal 2 oddelenia:

• Oddelenie fyzikálno-chemických vlastností hornín, vedúci RNDr. Jozef Kupka, CSc.
• Oddelenie rozpojovania hornín, vedúci Ing. Félix Sekula, CSc.

V priebehu roka vzniklo

• Oddelenie úpravy úžitkových nerastov, vedúci Ing. Mihalík, CSc.

Ústav pod vedením akademika Tibora Kolbenheyera (1967-1969) a riaditeľa Ing. Vincenta Mihalíka, CSc. (1969-1974) sa na základe dosiahnutých výsledkov stal významným článkom vedecko-výskumnej základne na Slovensku v oblasti základného výskumu zameraného na problematiku baníctva. Ústav poriadal vedecké konferencie na ktorých prezentoval výsledky práce a pracovníci sa zúčastňovali konferencií poriadaných inými organizáciami. Uzavreté dohody o spolupráci (Banícka fakulta VŠT Košice, Hornicko-geologická fakulta VŠB Ostrava, Hornický ústav ČSAV Ostrava, FIA Freiberg, IMG, PAN Krakow, IGD AN Novosibirsk) boli zárukou výmeny vedeckovýskumných výsledkov. Ústav vydával vlastný vedecký zborník Banícke listy. Ústav zmluvne spolupracoval s významnými banskými podnikmi ako ŽB Spišská Nová Ves, RB Banská Bystrica, SMZ Košice.

Oddelenie fyzikálno-chemických vlastností sa hlavne zaoberalo výskumom škodlivosti banského prachu na ľudský organizmus. Vývoj priemyselnej ťažby a vysokokapacitné systémy dobývania zvýšili riziko banských prachov, preto sa študovali ich povrchové vlastnosti, súčasné názory na etiopatogenézu silikózy, študovala sa kontaktno-katalická aktivita ofenzivity banských prachov, mineralogické a petrografické štúdium kremeňa atď.

Výskumné úlohy Oddelenia rozpojovania hornín boli zamerané na výskum energetických teórií rozpojovania a reálnych rozpojovacích procesov hornín, spracovala sa energetická analýza rozpojovania, sledovala a skúmala sa distribúcia energie pri rotačnom vŕtaní. Bolo vytvorené standové pracovisko pre experimentálne overovania energetickej účinnosti rozpojovania.

Oddelenie úpravy úžitkových nerastov hlavnú pozornosť venovalo výskumu vysokointenzitného magnetického rozdružovania jemnozrnných slabomagnetických rúd (sideritové rudy). Pre mimoriadnu aktuálnosť i efektívnosť použitia tejto metódy pre nový úpravnícky závod v Rudňanoch, bol výskum cielený pre problematiku tohto závodu. Predmetom výskumu boli niektoré aspekty tejto metódy a výskum faktorov ovplyvňujúcich priebeh rozdružovania zŕn slabomagnetických minerálov vo vysokointenzitnom magnetickom poli s cieľom hľadať optimálne podmienky rozdružovania. Výskum sa experimentálne overoval na vyvinutom laboratórnom rozdružovači. Na základe dosiahnutých pozitívnych výsledkov bol spracovaný návrh na prevádzkový typ. Problematika spiekania jemnozrnného sideritového koncentrátu dostala konkrétnu formu po uvedení do prevádzky v novom závode Rudňany.

14.12.1974 postihla ústav strata, keď pri výkone svojich služobných povinností zahynul pri autohavárii riaditeľ Ing. Vincent Mihalík, CSc. Od 15.2.1975 bol za riaditeľa menovaný prof. Ing. Ľudovít Kovanič, CSc. Pod jeho vedením bol vypracovaný koncepčný materiál o zameraní a perspektívach rozvoja ústavu, ktorý bol prerokovaný a schválený na 67. zasadnutí Predsedníctva SAV. Na základe tejto orientacie bol ústav dňa 1.1.1976 premenovaný na Banícky ústav SAV.