01/2002-12/2003

Návrh technológie biologicko-chemického spracovania odpadového kamienka z recyklácie akumulátorov v a.s. Kovohuty Příbram.

01/2002-12/2003

Výskum bol zameraný na vývoj niektorých laboratórnych a mikrobiologických metodík, súvisiacich s izoláciou a kultiváciou síru a železo oxidujúcich baktérií, síran-redukujúcich baktérií a drevokazných hub. Prínosom spolupráce pre slovenský tím bolo získanie nových poznatkov v oblasti mechanizmu bioakumulácie ťažkých kovov mikroorganizmami z vôd, teoretickej a experimentálnej mykológie, metód klasickej genetiky a nových molekulárno-biologických postupov týkajúcich sa identifikácie mikroorganizmov, teoretické a praktické skúsenosti z elektorforetického stanovenia proteínov, (6 publikácií v CC časopise, 14 publikácií v zborníkoch).

01/2002-12/2003

V rámci projektu boli realizované dve služobné cesty (17.-22.11.2002 a 9.-14.11.2003) do Viedne na Ústav mineralógie a kryštalografie za účelom röntgendifrakčných analýz vzoriek po biologicko-chemickom lúhovaní. Prvý výsledok týkajúci sa biolúhovania zeolitov bol publikovaný v zborníku a knihe abstraktov 15. medzinárodnej konferencie Biohydrometalurgia v Aténach, kde bol vybraný na ústnu prezentáciu.

04/2002-10/2004

Prvým stupňom pre porozumenie biogeochemických faktorov kontrolujúcich globálny kolobeh uhlíka a zmeny klímy je porozumieť spätnej väzbe zvetrávacieho mechanizmu silikátových hornín. Mikrobiálna degradácia silikátových hornín v prítomnosti organického materiálu podlieha v závislosti od teploty niekoľkonásobne vyššej biodegradácii a biotransformácii silikátových minerálov na ílov minerály s prímesou Fe v prírodných zvetrávacích procesoch. Tieto minerály sú transportované spolu s mikroorganizmami do Bajkalského jazera, kde je ako v knihe zapísané, akými klimatickými zmenami prešli naše kontinenty pri akej CO₂ koncentrácii. Striedanie glaciálnych a interglaciálnych období v geologických obdobiach nie je zvláštnosťou a je možné dedukovať budúci vývoj zemskej klímy na základe štúdia mnohých faktorov, ku ktorým patrí aj bioformovanie ílových minerálov v sedimentoch jazera Bajkal.

06/2003-12/2005

Etapa 2, 3 a 10:
Kalcit CaCO₃, mechanochemicky aktivovaný v laboratórnom, ako aj priemyselnom mlyne sa ukázal ako efektívny sorbent pre získavanie zinku z odpadových vôd. Materiály pripravené mechanochemickou redukciou ako aj mechanochemickou syntézou boli charakterizované metódami povrchovej analýzy (metóda nízkoteplotnej adorpcie dusíka, REM, TEM) a metódami objemovej analýzy (RTG, VSM, Mössbauerova spektroskopia). Dosiahnuté výsledky boli publikované vo vedeckých časopisoch a prezentované na medzinárodných konferenciách. Na ich dosiahnutie bola využitá rozvinutá spolupráca s pracoviskami v USA, Nemecku a v Južnej Kórei pri aplikácii sofistikovaných metód pre stanovenie veľkosti nanočastíc.

Etapa 7:
Modifikáciou prírodného zeolitu nanočasticami maghemitu sme dosiahli zlepšenie magnetických vlastnosti zeolitu a tým aj jeho praktické využitie pri magnetickej separácii adsorbentu z vody. Modifikáciou povrchu sa uchovala sorpčná schopnosť zeolitu pre katióny kovov napr. pre Pb 98,17 mg/g a zároveň sa obohatil o možnosť adsorpcie aniónov z roztoku napr. pre As 21 mg/g, čo zvýšilo jeho univerzálnosť pre praktické použitie zeolitu ako adsorbentu.

Etapa 9:
Štúdium metabolizmu síran-redukujúcich baktérií (SRB) rodov Desulfovibrio a Desulfotomacullum, viedlo k poznatkom o možnosti ich aplikácie pri remediácii "kyslých silne mineralizovaných banských vôd" (AMD) s výsledkom zníženie obsahu SO₄^2-, utilizovaného SRB za tvorby sulfánu, ktorý následne reaguje s katiónmi ťažkých kovov (Fe,Cu,Zn..), obsiahnutých v AMD a vytvára ich submikroskopické precipitáty vo forme ľahko odstrániteľných sulfidov, využiteľných ako sorbčné materiály.

Etapy 11-13:
Výsledky štúdia biologicko-chemického lúhovania Fe z hutníckeho odpadu po výrobe hliníka zo Žiaru nad Hronom a banského odpadu z úpravne v Rožňave s využitím metabolitov mikroskopických húb a baktérií Acidithiobacillus ferrooxidans priniesli poznatky o biologicko-chemickej transformácii pôvodných zlúčenín odpadu ku ktorej došlo v dôsledku úplného rozkladu pôvodných sulfidických a karbonatických štruktúr a následnej precipitácie nových priemyselne využiteľných submikroskopických predovšetkým oxidických zlučenín Fe. Navrhnuté boli nové originálne (patentovateľné) technologické postupy úpravy, spracovania a komplexného využitia skúmaných druhov odpadov. Výsledky testov získaných submikroskopických disperzií Fe (pigmentov), potvrdili možnosti ich priemyselného využitia pri výrobe plastov a v stavebníctve.

V rámci riešenia projektu na ÚGt SAV celkovo vznikli: 1 monografia, 4 publikácie v karentovaných časopisoch, 4 publikácie v nekarentovaných časopisoch, 10 publikácií v zborníkoch vedeckých podujatí, 14 publikácií v zborníkoch vedeckých podujatí, 3 publikácie v konferenčných zborníkoch abstraktov.