mapa	Dobytie vrcholu S-Inej švédskym cestovateľom pri príležitosti X. konferencie RPDK

   Sára Lýger

Výstupy na vrch S-Ina sa obvykle organizujú tzv. expedičným spôsobom, pri ktorom sa postupne zakladá celý rad táborov slúžiacich na aklimatizáciu. Pri zakladaní táborov sa hojne využívajú služby domorodých nosičov, aby si samotní cestovatelia ušetrili sily na záverečný triumf. Pri výstupe, o ktorom bude práve reč, to z viacerých dôvodov nebolo možné a tak si švédsky cestovateľ V.Langersson zvolil riskantnejší, a oveľa náročnejší alpský variant. Rozhodol sa vystúpiť na vrchol len v sprievode dvoch šerpov, naverbovaných z miestnych povaľačov, smädne obliehajúcich miestne bufety s nekvalitným pivom. Ich mená by po akej-takej transkripcii zneli približne Uad Orik a Bo Sm´k, a obaja podľa vlastných tvrdení už predtým sprevádzali početné výpravy aj v iných vysokohorských terénoch, vrátane viacerých prvovýstupov v masíve Hop-ku. Púť malej skupiny na vrch sa začala opakovanými brodeniami cez rozdivočenú riečku a prudkými traverzami v stene kaňonu spomínaného toku. Vyčerpávajúca cesta občas náhle stúpla v strmých serpentínach do kolmých stien, občas prechádzala do úzkych chodníkov strácajúcich sa v rozsiahlych a životunebezpečných suťových poliach. Po niekoľkých hodinách únavného výstupu cesta  vkĺzla do lesa, sľubujúc istú úľavu. Ale premoknutý terén postup rozhodne neuľahčoval, ba občas si bolo treba cestu doslova prerúbať. O šmyky a pády tiež nebola núdza a s pribúdajúcou výškou sa začalo hlásiť aj klesajúce percento kyslíka v ovzduší. Posledné stovky výškových metrov stúpania do sedla pod S-Inou znamenali ozajstnú skúšku ľudských síl ...

V sedle už bolo treba nasadiť kyslíkové masky a postup sa výrazne spomalil. Úsek medzi sedlom a vrcholom je naviac smutne preslávený dvomi mimoriadne ťažkými úsekmi, kde v minulosti prišlo už k niekoľkým tragédiám. Oba spomínané úseky sú dlhé skoro štyri metre a stúpanie je takmer 45 stupňov. Dbajúc o bezpečnosť zriedkavého zákazníka natiahli obaja šerpovia fixné laná a preniesli cez problematické miesta aj batožinu s vzácnymi prístrojmi na určovanie polohy a nadmorskej výšky.  Pred záverečnými metrami bolo treba skonsolidovať sily niekoľkohodinovým odpočinkom  v príručnom stane. Skupina napokon po prekonaní prudkého stúpania a ešte prudšieho ľadového vetra dosiahla vrchol S-Inej ! Žiaľ, neznesiteľne silný vietor a extrémne nízka teplota znemožnili dlhší pobyt na vrchole, a tak po urobení nevyhnutných meteorologických a geografických pozorovaní a niekoľkých vrcholových fotografií a po nevydarenom pokuse rozvinúť švédsku zástavu nastal čas návratu.

Zostup z vrcholu bol trochu uponáhľaný, pretože manometre na kyslíkových fľašiach  neúprosne nabádali na návrat . Obtiažny prechod cez dve kritické miesta našťastie skrátili  natiahnuté fixné laná a niekoľko desiatok skôb. Príchod do sedla priniesol všeobecnú úľavu, lebo konečne mohli odložiť kyslíkové masky. Zostup dolu zalesneným svahom, rozbahneným premenlivým monzúnovým dažďom síce priniesol zopár nebezpečne vyzerajúcich pádov, ale trojica odvážnych dobrodruhov  našťastie utrpela len  zlomeninu ceruzky v zadnom vrecku nohavíc. Po príchode do kaňonu sa ukázalo, že monzún medzitým rozvodnil riečku a mnohé beztak chatrné prechody zmizli pod hladinou. Situáciu tiež komplikovali náhle záchvaty akútnej apivózy, ktoré zhoršovali periférne videnie a vyvolávali fantazmagorické obrazy odvádzajúce pozornosť od ťažkého terénu. Začínajúca prudká prietrž mračien prinútila skupinu pridať do kroku a trochu riskantne prekonať posledný traverz vo svahu a prebrodiť riečku. Zdravotné problémy už začínali byť dosť vážne, keď z posledných síl dorazili k stánku s občerstvením ... Aj keď ľavotočené fľaškové pivo nemá tie revitalizujúce účinky ako pravotočené sudové, na dočasné zotavenie to úplne stačilo. Posledný úsek cesty do základného tábora prekonali na zastaralom dopravnom prostriedku poháňanom naftou, ktorého majiteľ bol jeden z príslušníko jednej rozvetvenej rodiny jedného zo šerpov. Po kratšom zotavení a naložení batožiny zostúpili všetci traja na podhorie k železničnej stanici. (Pokračovanie po budúcom RPDK.)

Úsmev na tvári cestovateľa Langerssona značí jednak radosť z prvovýstupu, ale aj skrýva nespokojnosť s tým, že vďaka neopatrnosti šerpu Bo Sm´ka sfúklo švédsku zástavu do doliny tesne pred jej úplným rozvinutím.

Spokojnosť šerpu Uad Orika vyvolala SMS správa z banky o výške sumy, ktorú dostal za túto výpravu.

Ani zdvorilý výraz na tvárach oboch členov výpravy úplne neschová napätie, ktoré vzniklo chybou šerpu Bo Sm´ka – prudký vietor sfúkol švédsku zástavu hlboko do neprístupnej doliny a tak zabránil jej úplnému rozvinutiu.